no v poslednom čase sa stávam neviditeľná.
Vyzeráš, ako keby ťa vôbec nezaujímalo,
že sa pomaly strácam z tvojho života.
Prosím, prosím odpusť mi,
ale ja tu už potom nemusím byť...
Možno si to jedného dňa všimneš
a spýtaš sa sám seba: „Nechýba niečo?“
Viem, že ty neplačeš kvôli tomu,
že s tebou nie som, nechýbam ti.
Zabudol si na mňa už dávnejšie,
a ja si na to nedokážem zvyknúť.
Som pre teba až taká bezvýznamná?
Nemôžem tomu uveriť,
keď sa spätne obzriem, ako si mi vravel,
že chceš aby som ťa sprevádzala životom...
Nechýba ti niečo? Nechýbam niekomu?
Už sa nesnažíš o to, aby si ma získal...
Možno by si si ma všimol, až po mojej smrti,
no bolo by neskoro.
Nechýbam niekomu?
Sedím v samote a smútku,
zhlboka dýcham a plačem.
Tak nechýba ti niečo?
Krvácam, no tebe to môže byť jedno,
necítim bolesť, iba v srdci...
Nevieš o tom, je ti to jedno,
spravil by si niečo, ak by som ti to raz povedala?
Zaspávam a moja bolesť ma opustí,
no len na chvíľu, kým som v ríši snov,
snívam o tebe, o tom, že ti chýbam...
A spolu s mojím prebudením,
sa prebudí aj tá bolesť vo mne.
Tak nechýba ti niečo?
Nechýbam ti ja? (Ani trošku?)...
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
že s tebou nie som, nechýbam ti.
Zabudol si na mňa už dávnejšie,
a ja si na to nedokážem zvyknúť.
Takých nás je viac a je to strašne ťažké, zvyknúť si,,,