deň nato ho hľadám,
už ho niet.
Ach ako pre rokmi na povale voňalo seno,
pamätáš sa hádam,
prehodili sme tam zopár viet.
Išli sme raz po jednej cestičke,
v blate zanechali svoje šľapaje,
časom ich zmyl dážď.
Okamihy na papieri v mojej izbičke,
rozžiaria svetlo i keď tma je,
úsmevy na nich budú ma v srdci hriať.
Postavili sme pred domom snehuliaka,
s oranžovým noštekom,
čierny úsmev od ucha k uchu.
Slnko ho pošteklí a je z neho mláka,
slnečným božtekom,
vzniklo veľa vzruchu.
Hrady z piesku na pláži stáli,
leskli sa v žiari slnka,
zrazu prišiel príliv.
A z hradu čo sme mali,
bola iba troska,
trošku sa možno iba piesok zvíril.
Na zelenej lúke,
kvietky sme natrhali,
prešlo pár dní a hlávky zo stoniek viseli.
Čarbem si tvoje meno po ruke,
atrament s perom sa trošku hrali,
čarbanice z ruky zmiznúť museli.
,,Ľúbim ťa" si mi povedal,
hladenie mamkinou rukou po tvári,
večer s ockom karty zahrať si.
Pár pekných slovíčok život daroval,
či pár okamihov vary?
V srdci mi ostanú, navždy na ne budem spomínať si.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár