No ty si sa vzdal tej cesty za mnou a stratil si ma.
Teraz si šťastný aj bez mojej nezmyselnej prítomnosti.
A ja som rada, že aspoň ty sa konečne usmievaš.
Modlím sa k anjelom, aby mi dali silu pokračovať
v tomto už možno prehratom boji.
No bojím sa, že nepočujú moje náreky
takisto ako ty.
Sama sa divím, že ešte vládzem kráčať ďalej touto cestou.
Pretože čím ďalej kráčam, cítim väčšiu bolesť.
Je zvláštne, že ten, kto mi kedysi utieral slzy,
mi ich teraz spôsobuje.
Stále si pamätám, ako si mi jemným dotykom
a správnymi slovami zahnal smútok preč.
Spomenieš si na mňa len, keď sa necítiš šťastný.
Keď si šťastný na mňa zabúdaš.
A zabúdaš na mňa čím ďalej viac...
Ak by som mohla, dýchala by som za teba!
A ty? Pamätáš si vôbec ešte moje meno?
Spomenieš si na mňa niekedy, keď bozkávaš ju?
Zaujíma ťa, že plačem v bolestiach?
A moja duša umiera...
Si taký pekný v tvojej bolesti,
lebo viem, že ja ti dokážem
v tej chvíli vyčariť úsmev.
Vtedy som pre teba podstatná...
Čakal si len kvôli ľútosti..
Ja som stále tvoj zamilovaný duch,
ktorý stratil lásku, čo najviac miloval.
Už sa viac na mňa nepýtaš...
Cítila som sa tak úžasne pridlho,
spomínam si, ako sa mi do očí vrátila iskra lásky
a do života svetlo.
Ale už asi nechceš, aby som ťa sprevádzala celý čas.
Nikdy by ma nenapadlo, že to tak skončí.
Dokážu ťa láska a spomienky priviesť späť ku mne?
Možno raz...budeme opäť spolu
a skončí sa táto nočná mora.
Tieto miesta spomienok o takomto čase
nie sú to, čo bývali.
Moje straty a chyby sa už nevrátia.
Ťahá sa to príliš dlho a je príliš pozde.
Budem mať niekedy ešte šancu,
Povedať ti, čo nevieš.
Povedať ti, že ťa ľúbim celý čas.
A chýbaš mi, si pre mňa príliš vzdialený.
Snívam o tom, že raz budeš so mnou
a nenecháš ma viac smútiť.
Radšej by som prestala dýchať než vedieť,
že to tak viac nebude.
Aj keď si sa vzdal, ja tak neurobím.
Chcem, aby si sa vrátil a zostal so mnou.
Potrebujem cítiť tvoju prítomnosť
a vedieť, že opäť pre teba znamenám toľko,
ako predtým...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár