Dnes som išla nakupovať s dedom nejaké jedlo, cestou domov som si spomenula ako sa ten moj usmieval, keď sme hrali človeče (to bol totiž vrchol spoločenskej zábavy) a následne som sa skoro rozplakala, keď som zistila, že som si zabudla kúpiť minerálky. Taká blbosť.
Väčšina mojich plánov o produktivite stroskotá na nejakej spičenej spomienke, ktorá sa zasekne na jeho očiach alebo tej jeho hlúpej trnavskej vete. Víš co myslím?
"Never mu, je to vyjebaný narkoman. Sa naňho pozri, jemu nič dobré z očí nekuká." hovoril mi opakovane jeho kolega piker so smiechom, ale myslel to vlastne vážne. A ja som sa mu do tých očí pozrela a strašne som sa snažila vidieť, ako mu z nich nič dobré nekuká, ale stačilo mi asi pol sekundy na to, aby som sa už nevedela pozrieť inam.
A potom večer zaspávam. A som smutná. A potom sa zamyslím nad tým, ako sa už sto krát mohol ozvať (aspoň, aby zistil, či predsa len náhodou nie som tehotná). Kokot jeden. Lenže potom si spomeniem, ako sme sa túlili, tváriac sa, že pozeráme film a ako mi hovoril, že prvý mesiac alebo dva sa nebude môcť ozvať. A ako sa ma pýtal, či počkám. A znovu cítim tú stupídnu nádej a bezmocnosť a najradšej by som sa prefackala.
No a potom, potom sa v noci keď aj po druhom zhliadnutí porna stále neviem zaspať, snažím vygoogliť si, koľko tento prijebaný stav bude ešte trvať. Na nejakom skvelom portáli pre ženy mi každopádne radili nech to letnem all out, možno keď všetko napíšem, tak to dostanem z hlavy. Okej. Pre dnes prednes stačí.
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
morningcoffe
3. 4.apríla 2018 22:15
Čo sa s ním stalo? A prečo uz neste v kontakte?
2
Ako tak čítam tieto tvoje blogy, tak som si spomenul na jednu myšlienku, už si nepamätám kde som ju počul alebo čítal. Ale znela asi nejako takto. “Niektorí ľudia si za dvadsať rokov svojho života odžiju viac ako iní za celý.” (Sedí to na viacero birdzákov keď to tak sledujem z povzdálí.)
3
@morningcoffe prišli nám na to, on šiel domov, viac už neviem. Mal sa ozvať keď to Haló, je von zo psychiatrie, musíme dávať pozor! opadne aj uňho aj u mňa. Mesiac/dva ešte neprešli, hlúpa nádej tam je. Na druhej strane má vlastný život, deti a tak. Neviem no, len mi strašne skurvene chýba.
Napíš svoj komentár