Opäť viem, že nieje správny ale nemôžem ho zmeniť.
Zasa vstávam tou istou nohou a nahováram si že to môže ovplyvniť môj deň.
Aj keby som vstala oboma naraz, vyhovorila by som sa čokoľvek iné.
Viem klamať samú seba, predsa nebudem obviňovať moju neschopnosť.
Viem neovplyvní mi ho nič, jedine ty.
Ale stojí mi tá chvílka potešenia za rok ba aj viac trápenia?
Opäť sme niekde na začiatku.
Ale ja už nevládzem, nevládzem ten film pozerať ešte raz aj keď sa stal mojím obľúbeným.
Nevládzem počúvať, pozerať sa, vnímať, cítiť ani pochopiť..chcem pokoj, chvíľku pokoja, nie od teba.
Potrebujem zabudnúť na svet, na nás ...
Ticho, aspoň minútu ticha, život vykreslený ako z rozprávky, ja si to viem predstaviť len mi dajte možnosť.
Nebudem sa sťažovať,stačí mi to.
Stačíš mi, ale nemôžem riskovať.
Nemôžem žiť s pocitom že opakovaný dej môže mať iný koniec.
Všetko sa končí, s niektorými koncami sa nevieme zmieriť, pretože nevyhovujú nášmu scenáru.
Snažíme sa ich poupraviť, ale to neide..Nemáme na to právo
Nechcem aby si odišiel,ale musíš.
Nechcem aby sme to všetko nechali tak, ale keď sa to rozpadne nemôžem po svete naháňať každý kúsok nás.
Pochop to.
Nechcem obmedzovať, nikdy na to nebudem mať právo.
Chcela by som aby si to mal ľahké no ani to nemôžem zmeniť.
Cítim sa zbytočná.
Nevládzem ani vyťukať pár písmen ktoré by možno niečo ovpyvnili,možno je príliš málo.
Neber to ako odmietnutie,ale vážne nemôžem..možno raz pochopíš a zvládneme to spolu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár