Aha na ňu,tá sa nevzdá vyzerá, že všetko zvládne nezávisle od svojich problémov pravidiel iných a starostí.
Nezávisle sa usmieva, plače , ale stále nie je zúfalá.
Ľahko sa jej zdvihli kútiky úst,veď predsa raz bude všetko v poriadku.
Koľkokrát mám povolené neuspieť, aby som sa aspoň z polovice vyrovnala?
Ja viem, to je originál.
Nevládzem plávať, keď nevidím breh, ale ona si ho sama nakreslí...
Nevládzem počítať chyby, keď ich hodnota je stále iná, ale ona mi ju ukáže...
Nevládzem dúfať v nemožné, keď potrebujem istotu a istota je preč.
Nevládzem nahrádzať nenahraditeľné.
Nevládzem stáť, ale kam sa pohnúť?
Prešla som okolo, hľadali vo mne ideál, vraveli:
Aha na ňu,tá sa nevzdá vyzerá, že všetko zvládne nezávisle od svojich problémov pravidiel iných a starostí.
Zabudla som kam plávať,počitať,dúfať,nahrádzať a stáť,
kráčam bez istoty, kontroly a bez každodenného úspechu,
ale predsa nie som zúfalá...už nie..
Veď viete...som originál, a to ma naučila práve ona...
kráčame spolu aj keď vzdialene a trocha rozdielne,
sme zúfale rovnako zo vzájomných problémov,
a čo je najdôležitejšie chyby sme sa naučili odčítať.
Sme jedna a predsa 3 osoby v jednom, možno aj tisíc ktovie ..
Venované "jej" (falbale lovin_me
5minútové nedokončené ale zo srdca..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár