Si tu a ja verím, že je to tak správne...

Tak sme sa stretli... jednoducho vstúpili do svojich životov a ja som si ani nestihla všimnúť že už si tu.Nestihla som si uvedomiť že je tu niekto kto ma považuje za úplnú, jedinú, úžasnú...

Kedysi som padala .. kráčala a lietala sama ... teda bolo tu pár krídel, pomocných rúk aj prekážok, ale vždy boli iné, iné ako ty.
Zdali sa mi pridobré alebo privelké miestami až zbytočné.
Nepotrebovala som byť vysoko, myslela som že ma to len zbytočne zmätie,obmäkčí a raz predsa len stiahne dolu. Vždy som sa vedela brániť takýmto veciam. Nechcela som padať.

Ale ako som spomínala prišiel si ty a zrazu som sa nezačala zamýšľať nad následkami pádu alebo možnostami neúspechu, zahodila som svoju hrdosť a snažila sa dať čo najviac.
Začala som pociťovať to nad čím som sa predtým len pousmiala a ako človek, ktorý si zakladá na faktoch "logicky" som tomu neverila.

Zmocnil sa ma pocit,ktorý ma nespútaval ale oslobodzoval. Už som nehľadala chyby, ale neustále si dookola opakovala vetu ktorú si mi raz povedal "Aké šťastie, že sme sa stretli."

áno ťahalo ma to dolu, ale vždy tam bolo niečo čo ma držalo tesne nad zemou, niečo čo mi nedovolilo neostať.

V jednom som mala pravdu, láska obmakčuje, mení a zaslepuje nie účelovo ale predsa.
Prisahala som si že ja vždy všetko uvidím, veď som predsa obozretná, zaťatá a miestami tvrdá, ale tým som si len vybojovala úctu u ľudí ktorý ani nevedeli čo to je.Pri tebe som to nepovažovala za dôležité.

Cítila som že ma máš rád a bola si tým istá po prvýkrát vživote som si bola niečím istá.
Povedal si že tu budeš nenecháš ma samú nezanevrieš na mňa.
Mne sa nechce ísť, nechce sa mi stáť, ale verím že toto nie je len tak.
Bojím sa straty krídel, istoty ..bojím sa že spadnem a následne sa potknem...a to čoho sa bojím najviac je, že zrazu zmizne ten človek ktorý kráčal celú tu cestu so mnou a zrazu sa ma rozhodol pustiť.

Asi som slepá, nevidím čo mi ukazuješ.
Už nemám ten ľadový svet, čo predtým občas ho vidím v tebe a ľutujem ťa,
ľutujem, že som zabudla na to že je dôležité mať rád.
že je dôležité riskovať pretože niekedy to za to stojí a to že občas padneme a bolí to nie je dôležité, pretože to všetko má tú cenu teraz to už viem...ty si na to asi zabudol.
Občas stačí len skúšať, nadýchnuť sa a otvoriť oči.
Ja ti verím ...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu