Viem, nemohol si mi pomôcť keď som zúfalo žiadala o znovuzrodenie.
Chápem...
Asi ti to neznelo zúfalo.
Myslím, že rozumiem prečo si nesplnil to čo si sľúbil.
Pre teba to asi nebol sľub.
ľahko potopení, vytiahnutí zo záhuby, ktorá pre iných bola rajom.
Každý to berie inak.
Zničení, unavení ,mrzutí a znemožnení sa vláčime za vlastným svedomím.
Bežíme a snažíme sa ho zastihnúť, v tej správnej chvíli.
Vieš kde je chyba?
Podľa teba nebola správna.
Ja som už chcela ísť, ale ty si stál.
Vedel si že nepočkám.
Ale to nevadí, to premlčíme.
Tichá bolesť...
Veľa predpokladov.
Ani jeden sa nesplnil.
Zvieracie pohľady a nekonečné oponovanie...
Nezahájime boj na to sme obaja príliš úbohí.
Všetko sa zdá byť v poriadku?
Som príliš slabá , aby som niečo povedala.
A keď tak uvažujem, neviem čo by som mala povedať.
Zatiahnutí do vlastných pascí ktoré vedú všetkými smermi.
Diaľka nekončí tam, kde už nevládzeme ísť dalej.
Vlastne, tam to všetko začalo.
Vieme zmobilizovať sily tam, kde všetci padnú na kolená.
No my sme padli hlbšie, zamotali sa do seba a zničili všetko.
Explozia.
žiaden koniec sveta.
To by znelo príliš jednoducho.
Koniec pavučinám.
Len tie nás zaviedli k sebe.
Vraj chyby robia človeka človekom..?
Ty si výnimka.
Nevládzem premýšlať.
Uteč ďaleko z mojej hlavy.
Zrobil si v nej už príliš velký neporiadok.
Pach tiel ,to jediné visí vo vzduchu.
Nehybne sa vznášali, bez riešenia.
A ešte tvoje svedomie.
Nechcem ho, je nefunkčné.
kľudne si ho môžeš vziať, ono nás pripravilo o všetko.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
len:
v tej správnej chvíly - má byť chvíli...
sme obaja príliš úbohy - úbohí, množné číslo