Vzduch vonia za popadaním lístím, ani pražský smog neprehluší tú voňu.
Všetko je tak nádherne farebné, stromy tvoria neskutočné mozajky mojich farieb, lístie z nich padá na moju hlavu.
Ich farebnosť tak malebne kontrastuje našednutej oblohe a zamračeným tváram milovníkov leta.
Dni sú chladnejšie, ich chlad preniká až pod kabát, oblizuje ruky a štípe líca. Čiapky a rukavice majú zase svoj zmysel, práve tak ako horúce kakao a obľúbená deka s hnedými kvetmi, pod ktorou ležím večer zababušená.
Ulice sú prázdnejšie, nevyvinuté 16-skty sa nesnažia viacej spraviť dojem miniatúrnymi bikinkami na svalovcov bez trička, turisti sa vrátili do svojich domovov a arogantní pražáci sa netlačia v prepchatých, smradľavých tramvajach.
Žiadne vášnivé páriky sa netlačia v podchodoch a v parkoch, vášne sa upokojili a svet sa chystá k spánku.
Možno je to práve ten chlad, ktorý núti obyvateľov našej Prahy zaliezať do svojich príbytkov a nevystrkovať nosy, možno to robí tá šedá obloha alebo len proste skutočnosť, že na jeseň si dovolenku proste nikto neberie.
Ja si ju beriem. Budem sa túlať ďaleko od ľudí, v parku, lese, kdekoľvek, kde sú stromy.
Tá nádherná farebnosť od žltej, cez hnedú až po červenú, ten šum a voňa, ktorú nezopakuje žiaden iný ročný čas, ten chlad, ktorý robí z bytu zrazu domov... práve to z jesene robí všetko, čo si práve teraz len možem želať....
Pseudoblog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
oveculiatko
2. 10.októbra 2008 14:10
presne pre toto je jesen moje najoblubenejsie rocne obdobie.
2
dokonale si vystihla moje pocity k tomuto ročnému obdobiu... ... aj ja by som si zobrala dovolenku, škoda, že už jej nemám tak veľa...
Napíš svoj komentár