Po troch týždňoch sa nám vrátila naša kolegyňka Dáša.
Chuderka Dášenka bola totiž strááášne chorá.
Ani lekári sa nevedeli dohodnúť, či to je chrípka alebo angína (poznám chrípku aj angínu a prisahám, že Dášenka nemá ani jedno).
Takéto prekvapenia nám Dášenka robí každú chvíľku. Najčastejšie tak týždeň pred odchodom na dovolenku, z jedného týždňa sa tým pádom stanú dva, niekedy aj tri.
Pravidelne chodí na injekcie na posilnenie imunity, rozličné terapie na chrbát, ktorý ju neznesiteľne bolí… No ja neviem, keby mňa bolel neznesiteľne chrbát, tak nechodím na víkendové horské túry dva dni po tom, čo som dostala obstreky do toho chrbáta.
Ale je tak statočná. Pre problémy so žalúdkom je na diete, ktorá pozostáva z vyklíčenej fazule a kozieho jogurtu. Napriek tomu sa hrdinsky drží a chodí do práce aspoň na dva týždne v mesiaci, to “nám přece nemůže udělat i když se necejtí dobře”. Toto nám oznamuje hláskom slabým a trpiacim ako hodinu pred popravou a dve minuty na to si dohaduje kaderníka, výlet do Jizerek alebo spoločný obed s “kámošem, kterej ju tajne miluje”.
Dášenka má 32 rokov, hada Pierra a nos dvakrát tak veľký ako zvyšok hlavy. Každý chlap v jej okolí ju miluje tajne, no samozrejme, že je to tajné, keď sami chlapi o tom asi nemajú ani potuchy.
S kolegyňami sme sa uzniesli na tom, že Dášenke nie je nič okrem hypochondrie. Tú má teda vo fakt pokročilom štádiu. Nosí so sebou zásobu liekov, za ktorú by sa nemusela hanbiť ani lekáreň, čokoľvek nám je, ona to mala alebo určite to chytí,alebo na to niečo má v tej svojej taštičke zázrakov.
Vrchol nastal asi pred mesiacom. Vonku svietilo slnko, tak Dášenka zatiahla žalúzie, zažla v kancelárii svetlo a nasadila si slnečné okuliare, pretože priveľa svetla škodí jej očiam.
A my sme prišli na to,že jej choroba je nákazlivá. Aj z nás sa stali hypochondri. Ja mám zápal karpálneho tunela a na 100% astma, no neexistuje,aby som tak kašľala len pre tých úbohých 20 cigariet denne.
Kolegyne majú veľmi podobné príznaky: neustále navštevovanie lekárov s neurčitými príznakmi, choroby, ktoré nikto nepozná.
Rozhodli sme sa konať. Založili sme Hnutie proti hypochondrii a v sobotu máme prvý slávnostný pochod pred Motolskou nemocnicou. Ja nesiem transparent s nápisom : Dáša na hrad! (tam totiž možno dostane konečne lekára, ktorý rozozná chrípku od angíny)
Je to možné?
Komentuj
2 komenty k blogu
2
aj ja som poznala jednu takúto "špšcialistku" raz som jej povedala, po tom, co jeden den trpela na zapal stredneho ucha, na dalsi den mala nieco s okom, a potom ju bolelo brucho, ze uz by jej ozaj chybalo, keby mala nieco s nohou,. na dalsi den krívala a velmi ale ozaj velmi skaredo na mna zazerala medzi riadkami povediac "dufam, ze si spokojna, jogurtofka, to ty si mi to privolala!"
ale to co popisujes ty asi nie je hypochondira, skor zdieranie, lenivost a špinacharakter
ale to co popisujes ty asi nie je hypochondira, skor zdieranie, lenivost a špinacharakter
Napíš svoj komentár
Moc ma pobavil tento článoček, musím uznať, že sa v práci vôbec nenudíte a máte aj o čom poklebetiť...