Keď jeho nevýrazné hmlou zatiahnuté zrakové gombíčky konečne začali plniť svoju funkciu, oslepili ich ostré vlny podobné slnečnej žiare. Táto nezrovnalosť s každodennou rutinou Rodriga na záblesk chvíle zmiatla, no upokojujúca myšlienka na hladinu cudzích látok v krvi ho priviedla späť do stavu eufórie. Niekde v hĺbke podvedomia mu však nezodpovedaná otázka, ako sa dostalo svetlo do pivnice, v ktorej už osem rokov bolo zamurované okno a za celý svoj dlhodobý pobyt neobjavil dierku, kam by sa dala „vinštalovať“ aspoň chabá podoba žiarovky, nedovolila tešiť sa zo zázraku rajského prebúdzania sa.
Rodrigo sa obrátil na pravý bok. „Tristo zubatých svíň! Čo tu robí ten chlpatý chlap?!“ S každou minútou „nespania“ sa obraz zaostroval a vytváral podozrivé impresionistické dielo. Rodrigo sa plynulo dostával do vertikálnej polohy. „Len žiadne rezké pohyby!“ opakovalo sa v jeho hlave plnej cudzopasných nájomníkov. Stojí.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
"Tristo zubatých svíň!"