Go, Go Rodrigo alebo V zajatí spravodlivosti (Part V-ze end)

Rodrigovi sa Brunove slová vzdialovali. Jeho rozpoltená osobnosť sa hádala. Ak sa prizná, užije si maximálne dvadsať rokov istoty. Keby ním nespáchaný zločin popieral, žalobca by ho obšťastnil aj doživotím... Len musí rátať s rizikom, že mu predsa len uznajú nevinu, no túto možnosť rýchlo zamietol. Bude riskovať. Ale... Nie! Nesmie nechať osud hrať sa s jeho životom, akoby bol golfovou loptičkou. Potrebuje poistku. „Bruno!“ osvietilo ho pri srdci. Pán Vendeta, ako Rodrigov obhajca, mu zabezpečí pokojnú a šťastnú existenciu. Rodrigo pristúpil k svojmu záchrancovi, nežne ho objal okolo ramien. Brunovi prebehlo po chrbte tristotisíc mravcov, páčil sa mu tento stav. Ešte však netušil, že o niekoľko sekúnd sa jeho právnický mozoček rozleje po nerozbitnom skle väzenskej spoločenskej miestnosti...
O päťdesiatdva rokov a šestnásť dní vynášali Rodrigovo telo zo známej cele, v ktorej strávil najkrajšiu predsmrtnú časť. Raz za pol roka si väzni medzi sebou menili posteľnú bielizeň, trikrát denne ho kŕmili, na Vianoce dostával aj čokoládu...

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu