Ty osamelo mrieš v miliónovom dave
...tebe tak známo cudzích tvári
Šepoceš, kričíš - nikto nič
Sám nevieš, padáš v neistotu -
si ešte človek? Žiješ vôbec?
No ak prekročil si smrti prah,
kam zmizli mŕtvi?!
Zas nevedomý strach,
čo trápi nymfy po stáročia,
naháňa tvoju myseľ dávno prázdnu...
či možno nikdy neplnú
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
xi
1. 2.febuára 2008 23:48
(ne)komentujem, ....cvrnk
Napíš svoj komentár