Ležím. Vlastne som predchvíľkou zaľahol. Všade navôkoľ mňa je blato. Na ksichte mi pristála niečia ruka. O chvíľu príde čas aj na mňa. Budem musieť vstať a rozbehnúť sa cez pole plné smrti. Kedysi to býval cintorín. Teraz? Halda sutín. Pozrel som sa na Igora. Ten so svojím poľným guľometom sedel opretý o múr ktorý ohraniřoval cintorín . Cintorín na ktorom dnes toľko ľudí oklepalo päty. Igor z vrecka vytiahol motlitebnú knížku, otvoril na náhodnej strane, pomodlil sa, prežehnal sa a ubalil si z tej stránky cigaretu. Kľudný ako vždy. Keď som bol s Igorom, bola vždy väčšia šanca na prežitie. Tie dva roky čo spolu bojujeme v tomto skurvenom meste. Mrkol na mňa presne predtým ako ku mne doľahol rozkaz na začatie ofenzívy. Igor ako prvý preskočil múrik a vypálil salvu. Ostatní len bežali dopredu a na verím boha strieľali kam prišlo. Ja som sa odhodlal niekedy v strede útoku vstať a rozbehnúť sa. Chlapi a chlapci okolo mňa padali na zem. Bežal som ďalej. Zostala nás sotva tretina z tých ktorí dobehli až k nepriateľskej pozícii. Vykašľal som sa na samopal, chytil som ju do rúk ako kyjak a po hlavách mlátil prvých ktorí mi prišli pod ruku. vtedy kľudným krokom dorazil Igor. Vymieňal pás nábojov a zahasil si o pažbu cigaretu. Postavil sa neďaleko mňa a ja som vedel že sa mám skrčiť. ľahol som na zem a počul ako nado mňa letia guľky z Igorovko ľahkého guľometu.

Sedeli sme pri ohníku v jednom z domov na námestí. Na pamätníku uprostred visela vlajka. Vietor vôbec nefúkal. Získali sme cintorín. Plukovník Grabovsky odhaduje že ešte tri mesiace a boje v meste sa skončia. Vrelo dúfam že dovtedy skončí aj celá vojna. Z neba sa opmaly spustil padať sneh. Zabalil som sa do deky. Noc bude chladná.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
snehovavlocka  26. 7. 2009 15:05
neľutujem, že som si to prečítala, aj keď ma v prvom rade zaujal nadpis ... je to ako vytrhnuté z nejakého vojnového románu
Napíš svoj komentár