Dnes akosi nemám svoj deň. Všetko, čo som chytila do svojich krivých a neschopných rúk, všetkého čoho som sa len dotkla, sa skončilo zle. Tak len radšej sedím doma a čučím do blba, pretože stene človek nedokáže ublížiť! Len teraz dúfam, že sa mi nerozpadne klávesnica, myš mi nezje nejaká besná mačka čo sa po hromozvode dostala až tu k nám na siedme poschodie a monitor od toľkého prehriatia neskolabuje To by som potom skolabovala asi aj ja s ním . Už som aj vážne zabudla, aké to je písať taký bezvýznamný članok, taky proste o ničom. (ale veď všetky sú take, priznajme sa !
Už dlhší čas mi víri v hlave, prečo si ľudia vlastne vytvárajú blogy? Majú nejaký deficit, nejakú nevypovedanú potrebu, alebo vari nie sú schopní zveriť sa s týmto všetkým nejakému dobrému priateľovi? Radšej sedia a ťukajú ako taký ďatľovia do klávesnice? Síce, ono je to svojím spôsobom tiež také uzdravovanie. Ako keď dateľ ťuká a liečí strom, ten druhý ťukateľ možno lieči svoju dušu, vnútro... neviem, no snažím sa nájsť odpoveď. Nikdy som si nemyslela, že práve ja budem patriť medzi takýto spisovateľský krúžok Písanie mi nikdy nešlo, veď kto by aj také bláboli čítal??
Prvý krok, ktorý asi treba urobiť je založiť si blog. Tak to by zvládol asi každý bez najmenších problemov, ale čo ďalej? Vynorila sa otázka o čom písať? Ono téma sa nájde vždy, len ide o to, ako to čo najzaujimavejšie napísať, pretiže to nepíšete len pre seba, ako denníček, číta to mnoho ľudí, niektorým to možno môže niečo dať, niektorých môže ten článok tak zaujať, že ho na jeden dušok prečitajú až do konca, no niektorých môže odradiť hneď prvá veta. Ako vyhovieť všetkým? Nejde to! To som pochopila. Stačí, že sa snažíte, dáte zo seba všetko, a ono nájde sa aspoň jeden, ktorý si to prečíta až do konca. Verím tomu! A myslím, že aj to je veľký úspech
Mňa teraz napadlo, že či som až taká zúfala, keď píšem článok o tom "O čom mám písať?" Nelogické? Aj mne sa zdá, čo už?! Moje zmýšľanie je už raz také, využívam len to čo mi moje gény s malou pomocou pan božka nadelili
Je jasné, že každému napadne mnoho námetov o čom písať, ale hneď za tým ide otázka, či už to nie je príliš otrepané, či sa o tom už nepopísalo dosť a či nie je lepšie prísť s niečim novým... mňa ako prve napadlo písať o sebe, ale povedzme si na rovinu, komu by sa už len chcelo čítať bláboli o niekom ako som ja? Veď vlastne som takmer taká istá ako každí ďalší, len možno nemám presne toľko isto znamienok ako vy, snáď mám o pár šedivých vlasov viac, možno pár mihalníc... ale možno nemá každý taký talent urobiť si fľak aj tam, kde to najmenej čakáte a aj vtedy, keď nič nerobíte Alebo sa tak strápniť sko to dokážem len ja Ďalej sa dá písať o škole, športe ktorý máte radi, seriáloch, telenovelách (ble, grc, tfuj ), o veciach, na ktorých vam záleží, o ľuďoch, ktorý prechádzajú vaším životoma zanechajú v ňom nejakú stopu, priatľoch... Existuje veľa tém, ale nebolo už o tom všetkom popísané habadej aj kušťik ? Chce sa niekomu ešte vôbec o tom všetkom čítať? Jasnééé! Stále sa vyskytne niečo nové, aj keď niekedy je to len nejaká obdoba toho, čo tu už bolo.
Čo bude ďalšie? Pôjdem pekne zaradom a opíšem tu každú jednu tému, čo som spomenula? Myslím, že tie telenovely, seriály a filmy môžem nehať pre tých, ktorí sa vyznajú a majú viac skúsenosti v písaní, a knihy samozrejme, tiež. Tiež sa dá robiť opis rôznych veci, miest, dedín, ľudi... Preboha, zrazu tu mám kopec námetov! Ale radšej ich nebduem rozoberať tu a teraz, lebo by som musela meniť nadpis a kto ma pozná vie, že som neznesiteľne lenivá . Nebojte, ušetrím vás toho
Písať o ľuďoch, ktorých mám rada? Citoch, pocitoch, snoch? Možno som blázon, keď to tu niekedy rozoberám. Zveriť niečo také internetu? Možno aj celému svetu A prečo nie, keď pre mňa je svet to, čo sa dotyýa a týka mňa! Musím priznať, že sa to určite ľahšie píše, ako keby som to mala niekomu hovoriť nahlas Aj keď niekedy mi to pripomína "Podaj mi sekeru, chcem ti odťať hlavu! "
Super! Tým, že som to hodila na niečo trvácnejšie ako moja myseľ, som našla pár motívov...
Samozrejme musím povedať, že "milujem" alegóriu, takže nie všetko, čo som napísala musí byť myslenétak, ako to znie!
Veľa šťastia pri čítaní a dostatiu sa až k tomuto prianiu...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ale čo môžem povedať.. áno ono to lieči.. :p lebo ja si píšem do nbk.. a s časti sa s tým nechcem zdôveriť nikomu, sčasti chcem, ale radšej to nerobím... a niekedy len tak z nudy, pretože viem, že asi nikto nemá záujem počúvať moje nezmyselné čarbanice.. a ani uživatelia na birdzi ... :p