Stalo sa to presne pred týždňom. 10. mája, roku pána 2008, sme sa vybrali na malý metalový výlet do Skalice. Ja, Paľo, Dodo, Fabo, Zuzka a Dida. Taká malá skupinka ľudí, iba Fabo bol odd one out. Skalica bola pre mňa najväčšie zapadákovo, keďže som z druhej strany Slovenska, musela som tam cestovať 7 hodín. Ale to nevadí, naozaj to stálo za to.
Koncert sa uskutočnil v Orlovni. Veľmi dobre sa pozeralo na ľudí, ktorí sú rovnako oblečení, majú rovnaký štýl. Niektoré indivíduá sa odeli naozaj zaujímavo, my sme oproti nim boli na veľmi nízkom bode metalu.
Zvuk bol kvalitný, no pre mňa až príliš nahlas.
Ako prví nám zahrali deathmetalisti z Čiech, kapela DMC. Nikdy predtým som o nich nepočula, a keďže mám death veľmi rada, tak sa to dalo dobre počúvať. No táto kapela sa nemohla potešiť veľkým publikom.
Druhou kapelou boli The Crypt, Slovenský black metal. Ľudí bolo už viacej, no aj keď počúvam black, nemôžem povedať, že by ma zaujali nejak extra.
Ďaľšia kapela, ktorá sa nám predstavila, boli Rusi, Grenouer. Toto ma naozaj dostalo, ich celkový prejav bol úžasný, basy mali dokonalé, bicie tiež stáli zato. Poslucháčov bolo dosť, všetci krútili hlavami, vlasy lietali kade-tade.
Nikdy som neholdovala doomu, ale Silent Stream of Godless Elegy naozaj stáli zato. Spevákov chrapák, zvučný ako leví, bol príjemne kontroverzným so speváčkyným vokálom. Husle, basa, gitary a bicie taktiež dokonale ladili do kopy.
Konečne sme sa dočkali, očakávaná bieloruská deathmetalová Rasta stála na stage-i. Ich vystúpenie bolo perfektné, oblečenie do pohody, nič im nechýblo. U mňa získavajú 10/10b. Veľmi sa mi páčila pieseň Sweet dreams, ktorú prespievali do death verzie.
Určite jednou z najočakávaniejších hviezd večera mnohých metalových fanúšikov bola kapela z Nórska - Trail of Tears. Keď som ich počúvala so zatvorenými očami, boli slvelí. Ale keď ste sa pozreli na speváčku, no tej by poriadna dávka sebakritiky fakt nezaškodila. Predtavte si viac ako 100kg ženu, ktorá sa navlečie do čiernych silóniek, a behá po pódiu, sadlo sa jej natriasa. Nie, to nemusím. AK nerátam estetickú stránku, tak boli oukej.
Kapela, na ktorú sme sa FEST tešili, bola z Talianska. Ensoph. Na stage nabehli týpci natiahnutí v latexe, s maskami na hlavách, ako plynovými, či na potápanie. No a potom prišiel ten zjav. Týpek vychudnutý na kosť, natretý nabielo, ruky komplet celé potetované. Piercingy mal úplne všade, kde sa len dá, či nedá predstaviť, hlava vyholená na koleno, obočie žiadne. Ksicht ako Manson. Som tam tak stála, pol hodiny s úžasom pozerala naňho, a potom odišla von. Ten chlapík bezpochyby na niečom fičal. Ani hudba sa mi nepáčila, celé sa mi to zlievalo do kopy, ani som nepostrehla, kedy je nová pieseň. A mali aj DJ.
Som veľmi rada, že som sa spomínanej metalovej párty zúčastnila, rozhodne to stálo zato. Nová skúsenosť, poznám viac kapiel. Rozhodne pôjdem aj budúci rok.
epilogue - Škoda, že Laško a Kubo nemohli ísť. Ďakujem Dodovi, že mi o tejto akcii povedal, a Paľovi, že vybavil záležitosť so vstupom.
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár