Sklamanie od najbližšieho...c´est la vie :-)

Tento život..to je niečo. Raz hore, raz dole...najhoršie ak sa to opakuje v 24-hodinových intervaloch. To už si človek povie, že si z neho asi niekto robí prdel.
Bolo to tu zas. Moja najlepšia, najmilovanejšia best friend a jej frajer. Už 4. rok v kuse a stále je to o tom istom. Milujú sa, nenávidia...milujú a zas nenávidia. Vlastne, medzi tým je ešte jedna fáza. Vyrozprávať sa...komu inému než mne. Keď si na to spätne spomeniem a zosumarizujem ten čas, kedy som mala v hlave okrem svojich problémov aj tie ich, asi 2 mesiace v roku som mala hlavu porovnatelnú s melónom.

Hovorím si, veď to sa zmení. Určite raz dostane rozum a nechá ho...alebo určite im už prestane šibať a prestanú si vzájomne ubližovať a a ja budem mať o starosť menej a o radosť viac, lebo v mojom okolí bude o 1 šťastný párik viac...vlastne budú 1. šťastný párik v mojom okolí, keďže ľudia si zo mňa urobili bútľavú vŕbu a vždy viem akosi viac, než to, čo je vidieť na ulici. Viem, že málokto je vo vzťahu dokonale šťastný.

A po tých 4 rokoch, čo som vždy bola na jej strane, čo som často odmietali iných kamarátov a aj frajera, len preto, aby som si s ňou mohla sadnúť k fľaši vína a počúvať tie siahodlé výlevy, ktoré už poznám naspamäť len mi ich podáva inými slovami, aby som sa mohla s ňou ísť prejsť sa k jazeru a vyhadzovať jej osmrkané servítky...po týchto rokoch mi ona povie, že odchádza. Ďaleko. Vraj si ide splniť svoj veľký sen a ide za veľkú mláku. Samozrejme, že jej prajem...keby nešla s ním. A keby neodišla ako keby sa nechumelilo v deň mojich narodenín ktoré sme plánovali spolu osláviť. Ešte so slovami, že: "Moja, ale toto musíš pochopiť. Bude to super. Konečne niečo dosiahnem." Áno dosiahneš a bude to presne s tým človekom, s ktorým si nevedela vydržať 2 hodiny v jednej miestnosti bez toho, aby nelietali facky alebo minimálne nechutne urážlivé slová.

Už som nezvládla byť len bútľavá vŕba, musela som to niekde so seba pustiť. Cítim sa tak mizerne, sama. Akoby som všetok ten čas len premrhala. Vždy som tá čo počúva, ale tá ktorú málokto vypočuje...hovorím si zas a znova c´est la vie, usmejem sa a čítam zas a znova, lebo sa mi snáď aj uľaví.

 Je to možné?

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu