Včera som bola už rozhodnutá, že sa idem otráviť kopou liekov na spanie, ktoré som zobrala spolubývajúcemu, no potom som písala bratovi, ktorý má halucinácie z marišky, mi písal, nech to nerobím a neskôr mi volala aj mama a boli sme v noci vonku venčiť ma
Komentuj
40 komentov
1
ladydoga
23. 8.augusta 2024 15:40
Venčiť mačku a rozprávali sme sa.
2
Ale s tými liekmi by to fakt nebolo až také strašné, len by som zaspala asi... Mala som pocit, že už som fakt rozhodnutá, nikdy som taký pocit pokoja nemala. Ani strach.
4
nvm co sa hovori cloveku co ma take tazke samovrazedne myslienky, taxa len spytam: si si ista, ze samovrazda by bola naj riesenie? napr. keby tvoja dcera mala problemy, ako mas ty a chcela sa zabit, co by si jej povedala?
5
Mne veľmi pomohla kniha Eckhart Tolle - Sila pritomneho okamihu.. skus si prečítať
6
Vyskusala si vyhladat psychiatricku pomoc ked sa ti objavili taketo silne suicidalne myslienky?
Vieme ti nejako pomoct?
Skus napisat aspon na ipcko
Vieme ti nejako pomoct?
Skus napisat aspon na ipcko
7
Musis najst zmysel zivota. Dovod pre ktory sa oplati zit. Zabit sa nie je riesenie.
9
Je veľmi ťažké povedať k tomuto niečo k veci ale skúsim.
Prešiel som si všeličím a veľmi dlho som trpel psychicky a potom som mal dlhé obdobie kedy som necítil vôbec nič a ironicky práve vtedy som zvažoval samovraždu najviac. Neviem či to máš podobné ale pokiaľ sa v tom aspoň trošku vidíš, ale mne pomohlo spoľahnúť sa na logiku. Vedel som že samovražda nie je riešením, bola to len možnosť od ktorej neviem čo očakávať a v tom momente mi tá neistota prišla lepšia ako čokoľvek čo som prežíval. Myslel som na to, že zomrieť raz musím tak či tak a ak je aspoň najmenšia šanca že sa mi polepší a že ešte niečo zo života dostanem tak sa oplatí ísť ďalej. Je to rovnaké neznámo ako smrť. Teraz som tu a pomaly cítim viac a viac, stále mi je vnútorne nanič ale aspoň už vidím svetlo na konci tunela... a to niekedy stačí
týmto sa ti nechcem starať do toho čo prežívaš a ani porovnávať môj život s tvojim, len ti chcem pripomenúť že tá ladydoga ktorá naposledy zaspala už nie je tá istá čo sa neskôr prebudila, aj keď sa to možno nezdá. Malé zmeny sa nám dejú každým dňom. A možno ladydoga z budúcnosti nebude chcieť zomrieť, a to sa oplatí zvážiť.
drž sa
Prešiel som si všeličím a veľmi dlho som trpel psychicky a potom som mal dlhé obdobie kedy som necítil vôbec nič a ironicky práve vtedy som zvažoval samovraždu najviac. Neviem či to máš podobné ale pokiaľ sa v tom aspoň trošku vidíš, ale mne pomohlo spoľahnúť sa na logiku. Vedel som že samovražda nie je riešením, bola to len možnosť od ktorej neviem čo očakávať a v tom momente mi tá neistota prišla lepšia ako čokoľvek čo som prežíval. Myslel som na to, že zomrieť raz musím tak či tak a ak je aspoň najmenšia šanca že sa mi polepší a že ešte niečo zo života dostanem tak sa oplatí ísť ďalej. Je to rovnaké neznámo ako smrť. Teraz som tu a pomaly cítim viac a viac, stále mi je vnútorne nanič ale aspoň už vidím svetlo na konci tunela... a to niekedy stačí
týmto sa ti nechcem starať do toho čo prežívaš a ani porovnávať môj život s tvojim, len ti chcem pripomenúť že tá ladydoga ktorá naposledy zaspala už nie je tá istá čo sa neskôr prebudila, aj keď sa to možno nezdá. Malé zmeny sa nám dejú každým dňom. A možno ladydoga z budúcnosti nebude chcieť zomrieť, a to sa oplatí zvážiť.
drž sa
12
@ladydoga @11 Toto presne by som chcela aj ja Vymazať posledných 10 rokov. Tak veľmi ťa chápem. Drž sa a nerob nič také prosím. Keby si si chcela niekedy napríklad zavolať a iba vyrozprávať sa, alebo čokoľvek, napíš mi mail na catie772@gmail.com dám ti kontakt. A nejakého fajn terapeuta máš? Ja si hľadám už dlhšie, lebo môj psychiater je síce aj terapeut, ale nedá sa k nemu chodiť každý týždeň.
13
@azizi @12 ja by som vymazala aj 18 rokov, aby tatko nikdy neumrel a neposralo sa všetko, čo sa mohlo.
Ako má byť človek šťastný, keď som to šťastie nikdy nepoznala? Toho šťastia bolo v živote naozaj velmi málo, ak sa to dá tak nazvať, možno len pár chvílkových období, ktoré boli príjemné. 8 ročný vzťah, ktorý bol asi tiež úplne zbytočný, aspoň posledné roky a dala som doňho úplne všetko čo som mohla a asi to nikdy nestačilo, keby sem napíšem podrobnosti, tak si hneď každý pomyslí, že som prijebaná jak hovado. A možno som. Neviem. A možno len nemám žiadne možnosti, ako z toho von, nemôžem sa zrazu len zobrať a ísť niekam preč, lebo nemám na to peniaze, nemôžem sa rozhodovať sama za seba a spoliehať sa, že si niekde nájdem prácu ako bežný človek, lebo som proste chorá a sama to nezvládnem. Už ani nevidím to, že sa ako rodina dáme znova dokopy, mohlo by to byť snáď tak jednuduchšie a dalo by sa ešte tak prežiť snáď.
Ako má byť človek šťastný, keď som to šťastie nikdy nepoznala? Toho šťastia bolo v živote naozaj velmi málo, ak sa to dá tak nazvať, možno len pár chvílkových období, ktoré boli príjemné. 8 ročný vzťah, ktorý bol asi tiež úplne zbytočný, aspoň posledné roky a dala som doňho úplne všetko čo som mohla a asi to nikdy nestačilo, keby sem napíšem podrobnosti, tak si hneď každý pomyslí, že som prijebaná jak hovado. A možno som. Neviem. A možno len nemám žiadne možnosti, ako z toho von, nemôžem sa zrazu len zobrať a ísť niekam preč, lebo nemám na to peniaze, nemôžem sa rozhodovať sama za seba a spoliehať sa, že si niekde nájdem prácu ako bežný človek, lebo som proste chorá a sama to nezvládnem. Už ani nevidím to, že sa ako rodina dáme znova dokopy, mohlo by to byť snáď tak jednuduchšie a dalo by sa ešte tak prežiť snáď.
16
@tequila @4 neviem... Mama mi hovorila, nech na také veci už nemyslím, pýtala sa ma, po čom by som teraz túžila najviac tak som jej vravela, keby sa nejako vyriešilo naše bývanie, lebo žijeme všetci v katastrofálnych podmienkach... Tiež by som chcela mať normálnu postel a nespať na polorozpadnutom prepadnutom prešťanom 15 ročnom gauči, z ktorého ma bolí chrbát. Tiež by som chcela mať stôl a stoličky. Naposledy som sedávala za stolom pred asi 14timi rokmi v decáku. Obyčajný človek si nevie predstaviť čo to je, nemať tak samozrejmé veci. Alebo mať a vnímať to ako niečo neskutočne vzácne.
Mama mi teraz rozprávala, aké to bolo, keď bola mladá, aké boli jej najlepšie roky 15-25, len som sa jej opýtala "ty si mala najlepšie roky?", lebo ja neviem, čo to je, ja som ich nikdy nemala, neskutočne som trpela v tých rokoch.
Mama mi teraz rozprávala, aké to bolo, keď bola mladá, aké boli jej najlepšie roky 15-25, len som sa jej opýtala "ty si mala najlepšie roky?", lebo ja neviem, čo to je, ja som ich nikdy nemala, neskutočne som trpela v tých rokoch.
17
@ladydoga @16
Ahoj, v čom je ten problém? V dnešnej dobe veĺa ľudí daruje/vyhadzuje postele, nábytok, ktorým nič nie je. Možno nie je to riešenie?
Prípadne mi napíš ss, rád ti pomôžem... keď už nie inak, tak aspoň s tou posteľou. Hneď bude svet trochu krajší
Ahoj, v čom je ten problém? V dnešnej dobe veĺa ľudí daruje/vyhadzuje postele, nábytok, ktorým nič nie je. Možno nie je to riešenie?
Prípadne mi napíš ss, rád ti pomôžem... keď už nie inak, tak aspoň s tou posteľou. Hneď bude svet trochu krajší
18
19
Nedávno známy vyhadzoval stôl... och keby viem.. veľa ľudí rekonštruuje a zbavuje sa stále dobrých vecí.
Ja verím ze všetko v živote malo zmysel, tak ako aj ten 8 ročný vzťah ta niekam posunul...
A k psychiatrovi chodíš? Je možné že proste po toľkých traumatickych zážitkoch uz jednoducho nevidíš východisko a nefunguje ti dobre nervový systém.. keby sa nastavíš na nejakú dobrú liečbu, možno by sa ti ľahšie hľadali riešenia a mala si motiváciu do niečoho... a kedze si na tom už tak zle, že rozmýšľaš nad samovrazdou, tak tymto nemozes nic stratit, len získať..
Kludne mi daj tvoj email alebo ig alebo čokoľvek a môžeme si napísať... budem veľmi rada lebo tu na birdzi som ta mala vždy rada
Ja verím ze všetko v živote malo zmysel, tak ako aj ten 8 ročný vzťah ta niekam posunul...
A k psychiatrovi chodíš? Je možné že proste po toľkých traumatickych zážitkoch uz jednoducho nevidíš východisko a nefunguje ti dobre nervový systém.. keby sa nastavíš na nejakú dobrú liečbu, možno by sa ti ľahšie hľadali riešenia a mala si motiváciu do niečoho... a kedze si na tom už tak zle, že rozmýšľaš nad samovrazdou, tak tymto nemozes nic stratit, len získať..
Kludne mi daj tvoj email alebo ig alebo čokoľvek a môžeme si napísať... budem veľmi rada lebo tu na birdzi som ta mala vždy rada
20
@ladydoga @11 to by som aj ja chcel tak vymazať a začať odznova. V určitých veciach sa mi vyvinul veľmi zle. Ale zas niečo som aj dosiahol, no moje pôsobenie tu asi nemám ideálne, keď som skôr ako dieťa a nie ako dospelý nad 30 rokov.
21
Preto toľko robím a iba tú robotu považujem za zmysel života.
22
Darujem za odvoz je riešenie s nábytkom alebo zberný dvor Ani ja by som sa nehanbil z tade zobrať vec, niekedy tam niekto vyhodí fakt pekné až prepichové veci aj funkčné po malej oprave.
23
@achmed17 @Lejla32 ja bývam už dlhé roky v garzonke a nie som tu sama a neviem ešte najbližšie, čo sa bude diať. Už sme sa o tom v poslednej dobe dosť rozprávali s mamou, a niečo s bratmi, všetci sme v dosť zlej situácii finančnej, bytovej, je to komplikované a nevieme, ako z toho von. No proste ja teraz bývam so svojim bývalím?/súčasným?, ja už ani neviem ako to nazvať, sme na tom velmi zle a najradšej by som niekam utiekla ale proste sa nedá. Ja mám sklerózu multiplex, on tiež už nie je bohvieako zdravý a všetko je totálne v piči... Len sa pýtam, prečo práve ja? Čo som komu zlé urobila...
Neviem teda, zas som bola v noci s mamou v meste a rozprávali sme sa, neviem ešte čo spravíme alebo nespravíme, len som to chcela dostať zo seba už von lebo fakt nevládzem a ďakujem aj za postel či stôl a stoličky, tie sa sem aj tak nezmestia.
Neviem teda, zas som bola v noci s mamou v meste a rozprávali sme sa, neviem ešte čo spravíme alebo nespravíme, len som to chcela dostať zo seba už von lebo fakt nevládzem a ďakujem aj za postel či stôl a stoličky, tie sa sem aj tak nezmestia.
24
@lejla32 @19 po psychiatriách chodím už od 13tich odkedy sa mi otec zabil na bicykli, keď bol opitý. Už je to dávnejšie, čo som bola naposledy hospitalizovaná a dosť ma vtedy zachránil aj ten vzťah, keď som mala 21/22 rokov a tiež už som márne hladala nejaké východisko z toho všetkého a chcela som to ukončiť, vtedy ma dosť aj podržali zamestnanci DSSky kam som chodila nejaké dva roky.
25
Kolko mas vlastne rokov? Kde zijes? Mas nejaku pracu?
Zvazovala si ludialudom alebo podobnu platformu? Na zakladne veci netreba velku sumu, a ludia prispievaju na vselico…
Zvazovala si ludialudom alebo podobnu platformu? Na zakladne veci netreba velku sumu, a ludia prispievaju na vselico…
26
@23 stôl a stoličky možno nie sú až taká nevyhnutnosť, ale minimálne ten gauč by ste mohli vymeniť za nejaký lepší, naozaj je to vec, ktorú pravidelne vídam na Darujem za odvoz. » nabytok.bazos.sk/inzerat/1685876...
ste dvaja, viete sa zlepiť aspoň na sedačku za 40€ a nejaký odvoz?
ste dvaja, viete sa zlepiť aspoň na sedačku za 40€ a nejaký odvoz?
27
poprípade nemáte v meste Nábytkovú banku alebo niečo podobné?
28
29
Och to mi je veľmi ľúto. uplne chapem, že sa chceš vykecat...
Neviem kde začať.. potrebuješ nejakú motiváciu.. neviem na koľko ta ta choroba limituje,
Ale ja by som zacala riesit ten gauč a vyriešiť to spanie... ved tam tráviš tretinu života, musíš mat komfort!!
Napr moja mama spáva na gauci a tiež si kúpila taky, ktorý je zároveň aj plnohodnotné lôžko... ak nemáš financie tak pozerať tie inzeráty co darujú za odvoz. A som si istá ze aj tu by sme sa ti poskladali alebo ti pomohli. Len treba byť tej pomoci aj otvorený a vedieť ju prijať, bez výčitiek a zlých pocitov.
A skus si každý deň nejako spríjemniť.. nájdi nejakú drobnosť, ktorá ti spraví radosť.. napríklad si napusti vanu, zápal sviečku a pusti relaxačnú hudbu..
A ten s kým bývaš,to je ten z 8rocneho vzťahu? Ci iný? Nájdite si každý deň niečo prijemne, napr si pozrite nejaký dobrý seriál.. začni kludne drobnostami ako napríklad ta vychádzka s mačičkou alebo nejaká dobra knižka... (mne pomohla ta knižka co som ti spomínala, aj keď ja som nemala až také vážne samovražedné myslienky) ale kludne aj niečo na odľahčenie..
Co sa tyka prace a bývania by som si dala poradiť od niekoho, kto sa vyzná a je zbehly.
Neviem kde začať.. potrebuješ nejakú motiváciu.. neviem na koľko ta ta choroba limituje,
Ale ja by som zacala riesit ten gauč a vyriešiť to spanie... ved tam tráviš tretinu života, musíš mat komfort!!
Napr moja mama spáva na gauci a tiež si kúpila taky, ktorý je zároveň aj plnohodnotné lôžko... ak nemáš financie tak pozerať tie inzeráty co darujú za odvoz. A som si istá ze aj tu by sme sa ti poskladali alebo ti pomohli. Len treba byť tej pomoci aj otvorený a vedieť ju prijať, bez výčitiek a zlých pocitov.
A skus si každý deň nejako spríjemniť.. nájdi nejakú drobnosť, ktorá ti spraví radosť.. napríklad si napusti vanu, zápal sviečku a pusti relaxačnú hudbu..
A ten s kým bývaš,to je ten z 8rocneho vzťahu? Ci iný? Nájdite si každý deň niečo prijemne, napr si pozrite nejaký dobrý seriál.. začni kludne drobnostami ako napríklad ta vychádzka s mačičkou alebo nejaká dobra knižka... (mne pomohla ta knižka co som ti spomínala, aj keď ja som nemala až také vážne samovražedné myslienky) ale kludne aj niečo na odľahčenie..
Co sa tyka prace a bývania by som si dala poradiť od niekoho, kto sa vyzná a je zbehly.
31
Možno aj s prevozom nábytku by som ti vedel pomôcť, ak bývaš v rozumnej vzdialenosti.
Keď budeš chcieť tak sa ozvi
Viem že to nevyrieši všetky tvoje problémy, ale niekde treba začať.
Keď budeš chcieť tak sa ozvi
Viem že to nevyrieši všetky tvoje problémy, ale niekde treba začať.
32
@lejla32 @29 "A ten s kým bývaš,to je ten z 8rocneho vzťahu?" - áno je a je to velmi zlé, hlavne tým dosť trpím lebo sa mu snažím/snažíme s mamou pomôcť (podrobnosti písať nebudem), ale je to nad moje sily a asi to už nemá zmysel.
33
@luc.ka @25 mám 30 a bývam v Trnave a nerobím nikde teraz, trochu som brigádovala začiatkom roka, no teraz jak sú horúčavy tak sa to snažím len nejako prežiť a vydržať kým to peklo neskončí lebo nevládzem nič v tom horku. To je moja smrť každý rok to leto.
34
@ladydoga @32 ach jaj.. no komu niet rady, tomu niet pomoci. Musíš myslieť hlavne na seba a svoje dobro.
35
@ladydoga @33 a tato neznasanlivost vysokych teplot ma konkretny suvis s chorobou?
Ci to taky “bezny” pocit ze je mi teplo potim sa som z toho vycerpana chcem len pockat kym zajde slnko…
Tvoj partner/spolubyvajuci ma ake problemy? Preco mu musite pomahat vy s mamou? Nema rodinu? Svojich rodicov, surodencov, pripadne starych rodicov?
Prepac ak sa vela pytam, viem ze si pisala ze nechces detaily, ale neda sa univerzalne povedat sprav toto, mysli si toto a bud takato, ked nepozname sirsie suvislosti… na zaciatok by bolo najlepsie odrezat to, kde uz nie je nejake puto… cize ak ta ten “vztah” nici, mala by si ho ukoncit
Ci to taky “bezny” pocit ze je mi teplo potim sa som z toho vycerpana chcem len pockat kym zajde slnko…
Tvoj partner/spolubyvajuci ma ake problemy? Preco mu musite pomahat vy s mamou? Nema rodinu? Svojich rodicov, surodencov, pripadne starych rodicov?
Prepac ak sa vela pytam, viem ze si pisala ze nechces detaily, ale neda sa univerzalne povedat sprav toto, mysli si toto a bud takato, ked nepozname sirsie suvislosti… na zaciatok by bolo najlepsie odrezat to, kde uz nie je nejake puto… cize ak ta ten “vztah” nici, mala by si ho ukoncit
36
@luc.ka @35 áno, súvisí to s chorobou, inak som celkom ok, neni na mne ani poznať, že som chorá, no to teplo je asi najväčší problém teda aspoň pre mňa pri tejto dg...
A prepáč, nechcem písať podrobnosti, sem určite nie.
A prepáč, nechcem písať podrobnosti, sem určite nie.
39
nebudem klamat, mas to zle zdravotne, financne, rodinne aj vztahovo. mas plne pravo na chmurne myslienky. a nikto z nas nema pravo ti radit ci ta sudit, lebo asi nik z nas teraz nema take zle obdobie. ale samovrazda fakt nie je riesenie, aj ked sa tak mozno zda. ked budes mat najblizsie stavy, mozno by ta mohlo zaujimat toto » linkanezabudka.sk/... ak je nieco, co potrebujes ako sol a co jedine by mohlo zmiernit tvoje pocity, tak je to pokec s niekym skusenym
40
@tequila @39 ďakujem, som rada, že mi to niekto povie takto napriamo a nepíše okolo toho omáčky typu "nebuď smutná, veď život je fajn, prečítaj si hentú knižku alebo sprav toto a všetko bude ok" (tým nechcem zhadzovať rady niekoho iného) ale ono je to naozaj nahovno a už nevidím z toho všetkého žiadne východisko... Hento si uložím a možno to s niekym preberiem, vďaka.
Napíš svoj komentár