"Haló?" počula som jej hlas v telefóne.
"Ahoj mami" snažila som sa aby môj hlas zostal pokojný.
"Čo sa stalo zlato?"
"Môžeš prísť aj z ockom k nám v sobotu?"
Zazvonil zvonček. Na stole už boli prichystané chlebíčky a malé suché keksíky. Zazvonil ešte raz. Išla som otvoriť. Mama mi do rúk strčila svoju novú koženku.
"Vitajte, ahoj!" zdravila som.
"Ahoj odzdravila sa."
"Dobrý deň." pozdravil sa Peter, no mama len nedbalo kývla hlavou.
"Poďte do obývačky"
Všetci sa nahustili do našj malej ale útulnej obývačky s oranžovo-žltými stenami, hnedou koženou sedačkou a tmavohnedým starodávnym nábytkom (keď mama ho prvý raz videla skomentovala že vyzerá ako u jej nebohej babky) .
"Prejdeme rovno na vec." začula som Petra.
"To som rada." poznamenala mama.
"Mami," začala som " ja už niesom malá ale som dospelá žena tak budem rada ak budeš toto brať ako u dospelej ženy." mama odfrkla, "Mami, ja...ja som...som tehotná."
Mame z hrdla vyšliel niejaký zvuk a z rúk jej vykĺzol keks a otec znehybnel.
Od toho dňa sme sa s mamou vôbec nerozprávali. Keď ma uvidela v obchode alebo na ulici vyhýbala sa mi. Budeme sa ešte niekedy rozprávať?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár