Vedela že takto nemôžem žiť. Vedela že nemôže zostať navždy zatvorená medzi štyrmi stenami. Tak opäť išla s mamou do kurzu vozičkárov.Odtiahla sa do kúta miestnosti. Zazrela sedieť na vozíčku chlapca. Mal čierne vlasy s dlhou ofinou a krásne prenikavé modré oči.
-Ahoj.- prišiel k nej a pozdravil ju.
-Čau.-povedala zmorene.
-Prečo nie si s tým zmirená?-
-Akože s čím?-Povedala Katka drsnejšie než chcela
-No s tým že nemáš nohy že už nikdy nebudeš chodiť.-stále mal trpezlivosť.
-A ty si zmierený?-
-Pravdupovediac, nie.-
-A prečo mi tu vykladáš že sa mám ja zmieriť s tým a ty...-
-Niekedy chcem spáchať samovraždu len sa nikomu nepriznám, si prvá. Na okolitý svet sa usmievam no plače mi vnútro. Ale zabávam sa a teším sa zo života a to mi pomáha.-
-Už musím ísť tam je moja mama.-
-Počkaj, na čo sa ideš prihlásiť? Ja hrajem ping-pong. Neskušis to?- No Katka neodpovedala. Išla za mamou.
O tri dni už čakala za pingpongovým stolom a čakala na spoluhráča. Dvere sa otvorili. Vchádzal niekto. Bol to on, ten chlapec s ktorým sa minule rozprávala.
-Tak aj tak si si dala povedať.- A usmial sa na ňu.-Ako sa voláš?-
-Katka.-
-Teší ma ja som Martin.-
-Aj mňa teší.- odpovedala nepredsvečivo.
-Koľko máš, samozrejme ak sa môžem spýtať, rokov?-
-17 ty?-
-O tri týždne 18.-
-Aha.-
-Páčis sa mi.- Povedal zrazu.
-No a?-
-Nič ideme hrať?- odbočil od témy.
O týždeň jej prišiel kvet s lístkom. Začítala sa.
Všetko najlepšie k meninám ,
veľa štastia, lásky, úspechov v živote
a hlavne zdravia
Ti úprimne praje Martin.
Pousmiala sa a ovoňala červený karafiát. A všimla si ešte daľšiu obálku. Otvorila ju.
V sobotu u mňa doma bude oslava mojich
narodením. V sobotu sa stanem dospelým a budem rád keď pri tom budeš.Takže v sobotu o štvrtej sa teším na teba.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.