Punkový deň plný mrzutosti a zelených myšlienok

sklamanie za sklamaním.
to som ja,
bezbranná.
ubližujem, no ani si to neuvedomujem.... až potom. neskôr. až vtedy, keď som sama v izbe, vonku je tma a ja sa skláňam nad papiermi a ceruzou.... až vtedy keď toho chcem toľko povedať,
toľko napísať,
toľko nakresliť,
až sa nezmôžem ani len na jedinú čiarku.
vtedy to všetko pochopím.
snáď raz to bude iné.......
tak prečo nepočúvam, čo mi hovoria priatelia, veď oni tam vždy stoja s chladnou hlavou........ a chcú aby som bola šťastná, tak prečo ich kurva nepočúvam?
potom robím chyby, lebo oni mi v tom nedokážu zabrániť..... prečo?
nechcem, no predsa ma to stále ťahá, nedokážem na to prestať myslieť, no nedokážem byť sama s tým.
nik netuší o čom tu táram, ale to je jedno...
snáď si to raz po dlhej dobe prečítam a spomeniem si na to.
snáď....
aj tak je to jedno.
apatia.
láska.
lenivosť.
sklamanie.
klamstvo.
ublíženie.
zmietam sa v tom všetkom ale páči sa mi to. akoby som znova prežívala tie staré časy pred dvoma, troma rokmi..len kúsok ináč.
vyrástla som z mnohých hlúpych fráz.....
snáď to raz bude dobré.
snáď to všetko čo sa deje, tak aj má byť.
snáď raz budem úplne spokojná a šťastná.
snáď už nikdy nebudem musieť klamať.
klamať vám.
vám všetkým.

snáď........

škoda že si to nikdy neprečíta..........

tieto moje zelené myšlienky, ktoré nik nechápe, aj keď si niekto myslí že chápe.............

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu