text:potomok foto:obal, zvaný telo, vo vnútri sny a občas krátka scéna s nehou

Sedíš si tam, s krvou panien na rukách. Je sobotňajšia noc, filter sa ti ako milenec dotýka pier a ty máš konečne pokojnú dušu. Nepamätáš si, či sa z teba stal vrah. Zase pália slzy... Nič už nie je dôležité. Nik sa ťa už nič nepýta, nik sa na teba ani len nechce pozrieť. Strach, ktorý vznikol z nepochopenia. Znova ťa chytá tvoje šialenstvo? Hlasy ti vrieskajú v hlave, ty ich počúvaš ako posledný otrok. Cez lúky, mrazivé potoky sa vznáša tvoja schránka nazývaná telo. KAM? Útočisko mŕtvol, vampírov a teba. Konečne. Všetci sa schádzajú na večeru. Kopec hostí a ty máš poslanie. Medzi tými zjazvenými bezhlavými šialencami si máš nájsť muža. Tak už sploď potomka, ktorý prinesie na tento svet utrpenie. Potomka, ktorý nikdy nepocíti bolesť a zľutovanie. Už si si našla svoju ďalšiu obeť? Budeš to mať ťažké. Lebo všetci v sále sú ako ty. Ty už ale cítiš pohľad a prvý krát pociťuješ čo znamená STRACH...

pekny text. a vlastne aj obrazok
take na posratie. taketo veci sa mi pacia