Stál na brehu jazera.
Kľakol si a rukou sa dotkol namrznutého povrchu.
Pritiahol si šál bližšie ku krku a nesmelo sa usmial na belosť okolo seba. Dýchal štipľavý vietor.
Nohou skúsil ľad na okraji.
Držal.
Posúval sa po malých kúskoch, tak aby sa nič neprelomilo.
Biele snehové vločky mu padali do tváre, no nepokúšal sa ich zotrieť.
V tenkej vrstve mu ju pokrývali už skoro celú.
Počul niečo prasknúť a nastražil sluch.
Pomaličky sa presunul z miesta , ktoré praskalo na ďalšiu plochu.
Natiahol ruku na miesto kde pred chvíľou stál a pocítil vodu mraziacu do morku kostí.
Striaslo ho a stiahol sa spať do bezpečia.
Teda aspoň si to myslel...



Vysvetlivky:
toto bola ukážka krátkej koláže s otvoreným koncom a novou vetou vždy do jedného riadku.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
gilthonielelbereth  24. 9. 2009 17:12
uff napadá mi vela vecí čo sa dá doplniť do toho otvoreného konca...mám rada otvorené konce.
2 
fotka
azel  23. 8. 2010 22:08
Skusim vymysliet koniec:



Lad sa pod nim prelomil a on sa skoro utopil

Ale zachranila ho jeho frajerka, ktora bola sportovou potapackou.

Tomu sa hovori laska
Napíš svoj komentár