Otvoreným oknom mi do izby prúdi čerstvý ľadový vánok.Nechám ho,nech mi spríjemňuje chvíle strávené v samote.Je studený,tak strašne chladný.No som rada,že ho cítim.Aspoň viem,že ešte stále žijem.

Niektorí hovoria,že som rovnako chladná ako ten vánok.Že nedokážem byť milá k ostatným,že mi nie je nič dobré.Že prelietam okolo ludí bez toho aby ma zaujímali ich osudy.Nie.Ja len neplytvam niečim tak vzácnym ako je láska.Nemyslím len lásku medzi mužom a ženou.Myslím lásku vo všeobecnosti.Lásku k mojej mame,otcovi,súrodencom.Toto sú tí,ktorých tak rada príjemne ovievam.Ostatní ľudia nemajú čas na to aby si vychutnali ten chlad,ktory v konecnom dôsledku zahreje viac ako falošné milé slová.

Zastavte sa.Počúvajte ľudí okolo seba.Rozprávajú a nikto ich nepočúva.usmievajú sa na vás a pritom si o vás myslia že ste tá najvačšia p...Podávajú vám pomocnú ruku,aby vám nakoniec podložili nohu.ono totiž nie je priateľ ten čo sa na vás usmieva a zabáva sa s vami,ale ten,ktorý vas počúva a utrie vám slzu,keď spadnete na zadok.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár