Tak vypadá v tvojej duši čistina.
Mesiac sa usmieva na hladine jazera,
svedomie prenasleduje ťa sťa príšera.
Na krk ti dýcha na každom kroku,
temný záblesk v temnom oku,
zarýva pazúry hlboko do duše,
chceš zakričať,ó bože!
Duša však pustá je,
prepadla ju psota
okolie prikryje
bezodná temnota.
Chceš zakričať,hlásku nevydáš.
Padá trbleť, z neba padá dážď,
zmýva snáď z teba vinu,
svedomie vyberie si obeť inú.
No škrabance zostanú na duši
Ako dlho?
To predsa nik netuší...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
janulka3112
29. 5.mája 2007 09:44
zlata basnicka...pacila sa mi
Napíš svoj komentár