Ty,ticho,samota,smútok a tma. Tak vypadá v tvojej duši čistina. Mesiac sa usmieva na hladine jazera, svedomie prenasleduje ťa sťa príšera. Na krk ti dýcha na každom kroku, temný záblesk v temnom oku, zarýva pazúry hlboko do duše, chceš zakričať,ó bože! Duša však pustá je, prepadla ju psota okolie prikryje bezodná temnota. Chceš zakričať,hlásku nevydáš. Padá trbleť, z neba padá dážď, zmýva snáď z teba vinu, svedomie vyberie si obeť inú. No škrabance zostanú na duši Ako dlho? To predsa nik netuší... Blog 0 0 0 0 0 Komentuj