Horúce slzy tvár mi spalujú,
jedna slza so slzou druhou,
na belasej koži sa mi milujú...
Neutierala som si tvár.nesnažila som sa zahatať im cestu.Nechala som ich putovať stále nižšie a nižšie,presne tak ako si kedysi po mojom tele putoval ty.
Púť sĺz po mojom tele vnímam,
masku cudnosti zo seba snímam,
ako som ju sňala vtedy s tebou...
Sedím nahá v studenej vani a topím sa v horúcich slzách.Utápam sa v nich a vzlyky sa mi derú z úst.Vzlyky vychadzajúce priamo z komnát môjho vnútra.Nedajú sa uzamknúť.Nie vždy.
Vzlyk z pier do ticha sa derúci,
prerušuje čas pomaly plynúci,
atmosféra ako z umelcovho pera...
Slzy chladnú,prestávam plakať.To miesto vo mne vyschlo.Som ako studňa,v ktorej sa stratil prameň.Prečo sa nájdu takí,čo si ku mne aj tak stále chodia s džbánom v ruke po vodu?
Prázdna bude nádoba,
ktorú chcete naplniť.
Nie som studňa,len jej podoba
zo mňa viac nemôžete piť...
Už nehrejú ma diamanty na tvári.Už nehrejú ma tvoje dotyky.Jediné,čo mi ťa pripomína sú zimomriavky na mojom tele.Kedysi som ich mala,pretože si sa na mňa usmieval.Teraz v tej samote ich mám preto,lebo moje vnútro preniká chlad...
Chlad obopína moje telo,
ktoré by tak veľmi chcelo,
cítiť tvoju prítomnosť...
Už nebudem spomínať.Stačilo.Tak DOSŤ!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
liusa91
8. 9.sept. 2007 23:24
kua tato basen ma rozplakala jeziis to je tak nadherne ale strasne smutne
Napíš svoj komentár