nepoznala slovo láska pravá.
Rozdávala lásku s alkoholom v krvi
už snáď ani nevie kto bol jej prvý.
Smiala sa láske rovno do očí
netušila,že aj ju raz zaskočí
cit silnejší než boh.
Cit,ktorý spojil ludí dvoch,
dal im ochutnať lásky slasť
nastražil im svoju pasť
a keď ich už oboch v pasti mal
to šťastie im znenazdania vzal.
On aj keď by za ňu život dal
musel odísť,tak sa jej vzdal.
Ona,aj keď bol pre ňu vesmírom stred
musí zabudnúť,možno počase,možno hneď
Ona sedí sama v lavici
slzy pália ju na líci.
on odlieta jej v oblakoch
a spomína na nich dvoch.
Na to ako bežali po stráňach do kopcov
na to ako nepotrebovali žiadne zo slov
aby si vyjadrili to čo pútalo ich srdcia.
Každučká minúta mu spomienky na ňu vracia.
Plače ona plače on
ďaleko za morom.
Chcela by kričať prosím,tak stoj!
No s osudom sa nedá zvádzať boj.
Plače slzy sú slanšie než samotný oceán
plače,viac neteší sa z letných rán,
plače,potichu sa modlí
aby viac ten cit podlý
nikdy nedostal ju do spárov
sladkej lásky,sladkých slov.
Musíš prestať plakať,musíš zabudnúť
každý z vás už má teraz svoju púť
nedržíte sa viac spolu za ruky
že sa vráti?kde sú záruky?
Utri slzy,aj srdce sa raz zahojí
tak zabudni,nech už nebolí.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
janulka3112
13. 6.júna 2007 10:55
velmi krasne venovanie...
Napíš svoj komentár