no občas i cestou strastnou.
Človek, to čo cíti, si nevyberie,
raz na svojej ceste sa obzrie,
zistí, že láska ho sklamala,
keď iné ruky hľadať začala.
Najväčší zázrak je odpustenie,
nežiadaj preto vysvetlenie!
Láska sa nepýta, no i tak ľúbi,
pre jeho objatie všetko mu sľúbim.
Každý z nás chyby robí,
no i keď potom slzy roní,
rany, ktoré spôsobila nezahojí.
Ak aj napriek času stále miluješ,
úprimná buď a neoľutuješ!
Povedz: ,,rada ťa stále mám,
tvoje objatie márne všade hľadám.
Život by som za to dala,
keby som ťa vtedy tak nesklamala.´´
Povie:,,prepáč, moja, máš smolu,
už nikdy nebudeme spolu!´´ ???
Alebo: ,,ver, ja stále mám ťa rád,
nedokážem byť iba kamarát.
Nechcem byť opäť ten blázon,
ako vtedy keď pred tebou stál som,
že chviľku lásku ti sľubuje,
a potom všetko horko ľutuje.´´ ???
Milovať a nesmieť ťa mať,
to je bolesť v duši,
ak mám pravdu povedať
moje srdce všetko už tuší.
Ja som ja a ty si ty,
už nebude žiadne ,,my´´!
Rozpadli sa naše sny
o domčeku v údolí...
Nechcem ti viac ublížiť,
nechcem sa k tebe priblížiť,
nechcem ti, láska, povedať,
že už viac nedokážem milovať.
Viem, láska občas bolí,
keď ten druhý v diaľke stojí,
a hoc srdce ťažko sa hojí,
láska život vzdať nedovolí.
Na koniec povedať ti chcem,
že len teba úprimne milujem,
ale ďalej už nevládzem,
a preto nebojujem.
Skladám zbrane, odkladám city,
len láskou sklamaný vie, ako sa cítim,
veď s tebou odišiel zo mňa kus,
do očí sa mi pozrieť skús,
pocítiš to, čo som sa bála povedať:
že ťa budem naveky milovať...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár