zbierala som nezábudky,
zrazu objavil sa chlapec,
voňal po konvalinke.
Prestala som zbierať,
pomaly som sa vystrela,
on kráčal ku mne,
s presnosťou sťa strela.
Mala som na sebe košielku a sukňu po kotníky,
on bol bosý, nohy mal sťa pníky.
Čím bol bližšie, tým viac som bola zvedavá,
či si všimol, že som trocha pehavá.
Podišiel ku mne, jeho oči sa mi zahľadeli do tváre,
skoro som odpadla, no, mala som na mále.
Rozopol mi gombík najvrchnejší,
pobozkal ma na líco,
vraj veď je deň najkrajší,
všade je horúco.
Chytil ma za ruku,
zobral mi košík,
pobrali sme sa k najbližšiemu pníku,
ktorý vyzeral sťa hrošík.
Posadil ma naň,
on prisadol si ku mne,
tvár sťa najkrajší rám,
krajšej niet v noci, vo dne.
Rukou stále sa dotýkal mojej,
pohľad mal uprený k nebu,
pomyslela som si, čo bude ďalej,
v očiach mal samú nehu.
Vetrík sa mi s vlasmi pohrával,
určite sa na tom zabával,
neďalekým stromom mi zamával,
zrazu len cítim, ten chlapec ma bozkával!
Jeho pery dotýkali sa mojich,
lačné po bozkoch,
toto udiať sa môže len v mojich,
toto udiať sa môže len v mojich snoch.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
4
ty si napísala ľudovú pesničku.,.ty si geniálna..už lôen nájsť správne tóny..ale ako ty si sa posunula do inej roviny,ti poviem
Napíš svoj komentár
ale chvalim koniec ten ti vysiel