Zmysel

Lúče slnka prenikajú dnu, v izbe robia dúhu. Raz jesenný dážď hrá svoju nikdy nekonciacu melódiu. Vonku vidím maliarovu paletu, inokedy zase nekonecnú hmlu. Mám pocit, ako by som zablúdila. Dva svety- rozprávka a temný les. Den ubieha daleko odo mna, tam vonku je zivot.
Pozerám cez okno a moje oci su ako sklo. Chladné, bezmocné, hladajúce odpovede na kopu otázok. Potrebujem cítit silu vetra, teplé objatie, chytit ruku a drzat ju tak pevne, aby som nikdy nespadla. Potrebujem druhé krídlo, aby som mohla lietat. Nájst miliony vecí, ktoré sa oplati vidiet a robit. Stací nájst zmysel zivota.
Pozbieram svoju dušu rozsypanú po byte, utriem si slzy, pomaly otvorím dvere a tichými krokmi prechádzam ulicou. Hluk ma obklopuje z kazdej strany, vselijaké pohlady. Nevnímam ich. Načo? Aspon niekomu sa dá venovat pekný úsmev.
Kde a ako skončí moja cesta, netuším. Raz budem vláčiť bosé nohy po zelenej tráve, celkom pokojne a ľahko. Inokedy možno stúpim na tŕň, po ktorom mi ostane jazva. Budu to moje chyby, moje rozhodnutia, cesta, ktorú si vyberiem sama. Nahádžem si na plecia bremená a pôjdem s nimi celý život. Budú ma bŕzdit, pohánat dopredu, mozno ma aspon neodfúkne vietor a nezláka znova na tú istú chybu.

 Úvaha

7 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu