[I don"t think you ever understood that what I"m looking for are the answers...]
_________________________________________________________________________
Bol deň zmierenia a jej oči pripomínali vyblednuté hviezdy. Miesto otáznikov jej lietalo okolo hlavy už len šedivé páperie. Našla odpoveď. Alebo možno odpoveď našla ju.
Nulový význam, počula stále jeho hlas a krv jej pulzovala v tele. Už to nebolelo, bol deň zmierenia.
Robíš z toho dievčaťa úplného kreténa...
Možno máš pravdu, ale toto má teraz pre mňa nulový význam.
Nulový význam.
Výraz jej tváre sa ani na okamžik nezmenil. Nemračila sa, nezadržovala slzy- nechcelo sa jej plakať, už nie.
Bol deň zmierenia.
A dvadsať päť stupňov v tieni. V tieni.
Sadla si na kreslo a vyzliekla si džíny a tričko. V pravom dolnom rohu obrazovky blikala obálka. Uvedomila si, že jej oranžová šatka a zelené spodné prádlo ladí k pruhovano oranžovozeleným ponožkám. Usmiala sa a otvorila obálku. Bol to S. a chcel sa rozprávať. "Veríš na romantickú lásku? " spýtal sa neskôr.
Toto má teraz pre mňa nulový význam, odpovedal jej mozog automaticky.
"Prečo nie, " napísala. "Verím na veci medzi nebom a zemou. Že ma to nestretne ešte neznamená, že to neexistuje."
Povzdychla si, ale nie smutne. Bol deň zmierenia... S realitou. S tým, že dúhová minulosť sa nevráti, rovnako ako vysnená ružová budúcnosť nikdy nepríde. Zmierenie s pruhovano zelenooranžovou prítomnosťou. Bez romantickej lásky. Forever and ever.
Výstrel do sametovo čiernej tmy.
[Nulový význam.]
Bola silná a pripravená zvyknúť si. Zelenooranžovým dneškom počínajúc.
- - -
Tikajúcu samotu preťala vianočná melódia zvoniaceho telefónu.
"Chcem ísť do kina a nemám s kým, " ozvalo sa z úst Mr. Zero-Importance. "Čo s tým spravíš? "
"Podľa toho, na čo chceš ísť."
"Neviem, nejaká romantika, kedy ťa budem môcť vo vhodnej chvíli pobozkať a ošmatať kolienko..."
Veríš na romantickú lásku?
"Na romantiku nemám náladu."
"V tom prípade to určite zvládneme aj bez romantiky. Ja sa pre teba zastavím, hej? "
[You are the antidote that gets me by something strong like a drug that gets me high...]
"Tak hej."
Lietali letmo.
"Čo tvoje svedomie? " hodila len tak do prázdna, aj keď odpoveď poznala.
(Poznala všetky odpovede.)
"Zatiaľ v poho."
"Tak mi daj ešte pusu..."
Všetko sa zrazu zdalo byť úplne jednoduché. Dokonca aj pruhovaná realita.
Bol deň zmierenia.
A niečo zomrelo.
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
shelia
7. 6.júna 2009 20:56
dúhová minulosť sa nevráti, rovnako ako vysnená ružová budúcnosť nikdy nepríde.. skvela myslienka
2
V mojej hlave to vyvolalo dosť veľký chaos myslím, že som v tom našla dosť veľa významov a keď sa zmiešali tak z toho bol jeden veľký chaos ale pekne napísané, "nulový význam", ako všetko, no nie?
3
nulovy vyznam? ci nenulovy zaklad? vsetko ma svoj vyznam, ci boli co hoji, jedinou jeho chybou je, ze pochopenie prichadza v momente velmi vzdialenom a v drvivej vacsine ked je to najmenej vhodne a najnecakanejsie..
a ruzova buducnost pride.. ved je len v nasich rukach. to len minulost moze byt cierna /ci duhova/ buducnost si vsak tvorime sami
inak plati "koniec je vzdy zaciatkom niekoho noveho; definitivny (tiez posledny) koniec je zaciatkom vecnosti.."
a ruzova buducnost pride.. ved je len v nasich rukach. to len minulost moze byt cierna /ci duhova/ buducnost si vsak tvorime sami
inak plati "koniec je vzdy zaciatkom niekoho noveho; definitivny (tiez posledny) koniec je zaciatkom vecnosti.."
Napíš svoj komentár