Dnes ráno som sa prebudila s pocitom človeka, ktorému na hlavu pristál kormorán. Čo, priznajme si, je i na mňa dosť podivné. Za prvé neviem, či niekedy niekomu kormorán na hlave pristál a za druhé ani presne neviem, ako kormorán vyzerá. Len som sa proste cítila divne. Divnosti zavŕšil raňajkový jogurt s tvarohom. Zistila som totiž, že jogurt s tvarohom nie je to isté čo tvarohový jogurt. To som si nikdy neuvedomila, takže som omylom kupovala miesto tvarohového ten s tvarohom. V tom je prekvapivo tvaroh tiež, ale len asi 10 %.
Rada si čítam. Čítam knihy, čítam obaly od čokolád (moje obľúbené čítaníčko), reklamy na električkách a rada čítam aj noviny. Od doby, kedy som v rámci jednej brigády mala za úlohu monitorovať dennú tlač, si každý deň preletím všetky naše „seriózne denníky“ (teda tie čo nájdem v knižnici). Preto tiež tak často píšem o tom, čo som si prečítala. To len, aby som vám objasnila, odkiaľ sa berú všetky tie meditácie okolo medu, alebo odkiaľ sa roja problémy s rojmi včiel, Hitchcokovým záchodom ( ale za touto zásadnou informáciou musíte do časáku. ) a hoci aj s prestupnými rokmi. Dnes pridám ďalšiu zaujímavosť. Prečítala som si totiž článok, v ktorom písali, že Madona každé sústo pred zhltnutím aspoň tridsaťkrát rozkúše…
Táto informácia teda je poriadne sústo… Najskôr som si pomyslela, že to je trochu veľa, toľkokrát snáď prežúvajú len prežúvavci a Madonna snáď nie je žiadna krava. Potom som sa na to ale skúsila zamerať. Tvarohový jogurt (Alebo jogurt s tvarohom? Už neviem.) nebol vhodným kandidátom, ale rožok so šunkou už áno. A keď som sústredene počítala každé hryznutie, tak som sa k tej tridsiatke tiež skoro dostala. Prehĺtala som zhruba okolo dvadsaťpäťky. Keď si teda dám záležať a ešte trochu si prižuvnem, tak za chvíľu budem ako Madonna. Len neviem či práve toto chcem… Neviete náhodou niekto, koľkokrát kúše Eva Máziková?
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.