Kotúče filmového pásu sa ďalej točili vo mne (zotrvačnosťou melanchólie).
Aká paralela!
Potme a bosky schádzala som po schodoch a vyberala na podlahe miesta, ktoré nevŕzgajú.
Špičkami som tápala po papučiach, ktoré súžitím prijali môj obrys.
Ony dve a ja jedna, spolu tvoríme si doma.
Odomykala som dvere (vedeli, že sa to nesluší) a pustila hviezdy ďalej.
Tmavé obrysy, tak známe a dôverné, škoda svietiť!
Vyšla som do priestoru, noc ma privítala objatím. Vášeň si prineste vlastnú!
Šla som za tichým špliechaním. Občas udrel o zem vŕbový list.
Šla som až tam, kde sa tiene rozhrnú a čierna rampa skončí.
Ryby tam spolu s lietadlami plávajú nesmiernou hlbinou medzi hviezdami.
Voňalo zrenie.
Leto zbieralo svojich päť sliviek.
Počula som jeho dych!
A ja tam, chápete?
Aké sú tie obrovské smútky malilinké v nočnom nedozerne.
Nahor hladinou štartovala hviezda. Druhá. Tak praj si niečo!
Na očiach sa mi usadilo babie leto.
Nebolo čo si priať.
Pseudoblog
Komentuj
6 komentov k blogu
3
hmm uz sa to blizi, jesen, kratke dni a dlhe noci, to budu depky pekne, take aktualne
Napíš svoj komentár
kamkoľvek doplňte "naj")
To Kill
A Petty
Bourgeoisie hrá
dokonalá harmónia
a zase taká serióznejšia
aká môžeš byť
takéto mám
od teba radšej