Teraz ležala v jeho posteli, počítala fosforové hviezdičky na strope a čakala, až sa za ním zatvoria dvere kúpeľne. Hneď ako začula klapnutie a tlmené šumenie sprchy, vystrelila z postele, v rýchlosti sa obliekla a predtým, než odišla z bytu, nakukla do chladničky a s rozžiarenými očami schmatla svoju najobľúbenejšiu bagetu. Potom za sebou zabuchla dvere zvonka, pripravená definitívne zmiznúť z jeho života. Vo výťahu sa s chuťou zahryzla do bagety a na tvári sa jej rozlial euforický úsmev. Zavrela oči a skúšala si znovu vyfarbiť ten jeho magicko-temný pohľad. Najmagickejší najtemnejší pohľad na celom svete a nebo posiate hviezdami, napísala si potom doma spoločne s dnešným dátumom na kúsok papiera hrubou čiernou fixou a spolu s obalom od bagety pripichla na nástenku. Hneď vedľa nedeľného obalu od Delissy a tri týždne starej etikety od zeleného Nestea. Táto hra ju bavila. Tešila sa vďaka nej na každý nový týždeň.
- -
Zachumlaná v šále vystúpila z výťahu a váhavo niekoľkokrát za sebou zaťukala.
"Je to trochu trapas, ale asi som si tu včera zabudla telefón, " zaškerila sa na magicko-temné oči, keď sa jej po niekoľkých minútach intenzívneho klopania uráčili prísť otvoriť. Nečakala na vyzvanie a nahrnula sa dovnútra ako veľká voda. Bolo to presne dvadsaťdva hodín a päťdesiat päť minút po tom, čo dojedla jeho bagetu.
"Si normálna? " zahučal. "Zase vypadni, jasné? "
Čumela na neho ako spadnutá z jahody. "Jasné, len si vezmem svoj telefón..."
"Kde si ho nechala? "
"Kde asi..."
"V spálni? "
"Hm."
"Pozri, ja tam teraz...doprdele... Nemohla by si si pre neho prísť tak za hodinku? "
"A čo mám ako do tej doby robiť? ! "
"Ježiš, choď napríklad niekam na kafe, hlavne teraz prosím ťa vypadni..."
"Tak mi daj prachy."
"Čo? ! "
"Nemôžem ísť na kafe, som bezeurovová."
Vytreštil magicko-temné oči, na chvíľku sa zarazil, ale keď mu došlo, že to asi myslí vážne, vybral z bundy peňaženku a podal jej jednu papierovú modrú.
"Uži si to, " poprial jej ironicky.
"Ty tiež, " uškrnula sa.
- - -
Presne osemnásť minút po tom, čo zaplatila barmanovi mattonku a vymenila si s ním telefónne číslo, znovu zaťukala u magicko-temnookatého. Tento krát otvoril skoro hneď a dokonca ju pozval ďalej.
"Už je preč? " spýtala sa.
"Na zbytočnú otázku zbytočná odpoveď."
Zmätene kývla, po pamäti zamierila do spálne a spod postele vzala svoje strieborné véčko so samolepkou Supermana.
"Čo si tej slečne povedal, keď som prišla? "
"Nič, " pokrčil ramenami. "Spýtala sa len - zase susedka? A ja som akurát mávol rukou a obrátil oči."
Zasmiala sa. "Dobrá stratégia."
"Nerád klamem."
"To ťa ctí."
"Bol som smutný, keď si včera utiekla, " prehodil mimochodom. "A vzápätí naštvaný, že si mi zožrala večeru."
"Mala som hlad, " povedala s ospravedlňujúcim úsmevom a siahala po kľučke. "Sorry. Tak... a tu je zbytok tých peňazí..."
"To si sa teda moc nerozšupla... Ja to nechcem, nechaj si to. Možno nabudúce, až zase prídeš nevhod."
"To sa nestane, neboj, " zaškľabila sa a vysypala drobné na stôl.
"Škoda."
"Možno. Tak čau."
Počkal s ňou, pokiaľ neprišiel výťah. "Tak čau. Včera to bolo pekné."
"Nemôže nesúhlasiť, " pokrčila ramenami.
"Oxymoron..."
"Litotes, " opravila ho. "Tesne vedľa."
"Do kelu. Čo je oxymoron? "
"Mŕtvej milenky cit. Tak ahoj."
"Mŕtve milenky sú dosť nanič."
"Musím fakt ísť, ide mi posledný autobus."
"A kedy ti ide prvý? "
"Až ráno."
"Tak prespi u mňa. Budeme pozerať na hviezdičky."
"A ukážeš mi malý voz? "
"No to je jasné, " prikývol a posunkom ruky naznačil, aby šla ďalej. "Prosím..."
Nenechala sa ponúkať dvakrát.
- - -
"Šiel by som do sprchy, ale bojím sa, že mi zase utečieš."
"No vidíš... Tak radšej nikam nechoď, " pritúlila sa k nemu a pravidelný tlkot jeho srdce ju ukolísal k spánku.
"Aj tak je to zvláštne, však? Sme ako tej v tej pesničke...Len sa stretli a neznelo to zle."
"Hm, " priadla a jeho nežný bozk do vlasov už skoro nevnímala.
Zaspal chvíľku po nej. Najlepšie im bolo, keď nevedeli čo robia.
- - -
Zavŕtala sa vankúša, až keď jej došlo, že to nie je jej vankúš a ani hlasy nepatria jej rodičom, na okamžik sa zarazila. Posadila sa, obalila sa dekou... a počúvala. Pochytila síce len útržky, ale nebolo ťažké dať si dohromady jedna a jedna. Matika jej nikdy nerobila problémy.
Potom sa ozvala obrovská rana a ona sa konečne odvážila vykuknúť z izby.
Magicko-temnooký sedel za stolom s hlavou v dlaniach.
"To asi nebola susedka, " začala opatrne.
"No, to skutočne nebola susedka. Chceš kafe? "
"Vyhodíš ma a dáš mi na neho peniaze? "
"Nemám vtipkovaciu náladu."
"Nevtipkujem. Mám vypadnúť? "
"Na to už je aj tak neskoro."
"Nikdy nie je neskoro."
"Niekedy hej, " zašepkal a zdvihol sa od stoau.
"Kde sa tu vzala? Ona má kľúče? "
"Hej. Ale len symbolicky, ešte nikdy neprišla sama od seba... To je proste v prdeli, ja som taký kretén..."
"Myslím, že pôjdem, " odtušila. Nič nenamietal. Zbalila si veci a odišla z jeho bytu, pripravená definitívne zmiznúť z jeho života. Rovnako ako minule. Len tento krát mala o niečo zmiešanejšie pocity a rozhodne to nebol euforický úsmev, čo sa jej vo výťahu rozlial po tvári.
- - -
Mobil sa jej rozvibroval presne štyridsať deväť hodín a pätnásť minút po tom, čo priateľka magicko-temnookého tresla dvermi, keď u neho v posteli našla cudziu babu. Spiacu nahú nič netušiacu babu, ktorá vlastne za nič nemohla. (? )
"Klára? "
"No? "
"Príjdi, prosím... Chcem ti to vysvetliť."
"Nemusíš mi nič vysvetľovať."
"Preto som tiež povedal že chcem, a nie že musím."
"Ja nikam nejdem."
"Tak prídem ja."
"Tak príď."
"Tak ja teda prídem."
"No tak teda príď... Za ceduľou furt rovno, na križovatke doprava a tam na tebe niekde počkám."
"Budem tam za štvrť hodinky."
"Za pol, cez mesto sa jazdí päťdesiat."
"Uvidím jak mi to vyjde."
Usmiala sa a zavesila.
"Kto to bol? "
"To bol... Magicko-temnooký."
"To má v občianke? "
"Vlastne neviem, čo má v občianke..." zamyslela sa a šla sa namaľovať.
- - -
Nastúpila k nemu do auta. Pobozkali sa. Akoby sa nechumelilo... A nechumelilo sa.
"Asi by som mal začať tým, že - "
"Môžeme ísť k tebe? " skočila mu do reči.
"No, to môžeme..."
"Tak tým začneme."
"Ako chceš, " súhlasil neurčito a presne dvadsať sedem minút po tom, čo otočil kľúčom v zapaľovaní, už ležali v objatí v jeho posteli a pozerali si zblízka do očí.
"Ja viem, že to nechceš počuť, " povzdychol si, "ale fakt by si to asi mala vedieť."
"Tak do toho, nech to máme z krku."
"Bojím sa, že toto nebudeme mať len tak z krku... Vieš, ako to dopadlo s tými dvomi v tej pesničke? "
"Stratili sa, chvíľami sa nevideli a boli na tom bledo, " povedala a oči mala naraz proti svojej vôli plné sĺz.
"Volá sa Lenka."
"To je pekné meno."
"Sme spolu štyri roky..."
"Dlhá doba."
"Kurva dlhá doba."
"Si s ňou šťastný? "
Uhol magicko-temným pohľadom a na okamžik sa odmlčal. "Niekedy hej."
Neveriacky zavrtela hlavou. "A aké to je... Byť s niekým šťastný len niekedy? "
"Normálne? "
"Nie, to predsa nemôže byť normálne. Počúvaj... Ako sa vlastne voláš? "
"Robíš si srandu? "
"Vyzerám na to? "
"Jakub. Ahoj."
"Klára, " podala mu ruku a on sa rozosmial. Ale potôčiky sĺz, čo mu tiekli po tvári, neboli od smiechu.
"Viem, ako sa voláš."
"Ja už teraz tiež viem tvoje meno. Tak ešte zoznamovaciu pusu."
Dostala zoznamovaciu pusu. Sladkoslanú.
- - -
Keď sa ráno prebudil, nebola tam. Rozospato sa prešiel po izbe a skusmo zavolal jej meno. Neozvala sa a tak siahol po telefóne.
"Dobré ráno... Chcela som ti nechať odkaz na zrkadle, ale nenosím pri sebe rúž."
"To si ma sklamala."
"Prepáč."
"Zase si zmizla ako para nad hrncom..."
"Vieš ako to dopadlo minule. Musím končiť, tak ahoj."
"Uvidím ťa ešte niekedy? "
"Hmm."
"Fakt? "
"Fakt. Ahoj."
Rozlúčil sa a spokojne ukončil hovor a až keď kládol mobil na stôl, všimol si samolepku Supermana na zadnej strane krytu. Rozosmial sa a vytočil jej číslo znova.
"Vedela som, že si to všimneš až teraz, " povedala.
"Si úžasná."
"A tiež si na tom zakladám, " usmiala sa a zaklapla telefón.
- - -
Presne päť dní, dve hodiny a štyridsať päť minút po tom, čo zaplatila barmanovi mattonku peniazmi magicko-temnookatého, pribudol na jej nástenke obal od syrových chipsov s prišpendleným fixovým odkazom. Usínala s úsmevom a tešila sa, čo prinesie nový týždeň, ale v skryte duše moc dobre vedela, že ... ONA nebude tá podvedená ... alebo ...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
midnightlady
7. 5.mája 2009 01:37
nezvyčajne dlhé a ... výborné...
2
jedinečne... ked som to citala pocuvala som yiruma (piano)- river flows in you.. genialne.. prekrasne.. uz davno som nikomu nepochvalila blog.. asi preto ze ma uz davno ziadny neuchvatil.. fakt super
4
ja som počúval (a stále počúvam) loscil
ale čo som chcel. jaj, že keby som bol jakub, tak ti na to poviem:
"toto kurva stálo za tie prachy. škoda, že už to skončilo.
ešte sa vrátiš?"
a bonusové slovo STOAU:d:d
ale čo som chcel. jaj, že keby som bol jakub, tak ti na to poviem:
"toto kurva stálo za tie prachy. škoda, že už to skončilo.
ešte sa vrátiš?"
a bonusové slovo STOAU:d:d
Napíš svoj komentár