nič
roztlieska dnešný večer
tiene pod obočím
v pokľaku prijímam
kopnutie do hlavy
sama sa škrtám
v tvojom diári
cesta je slepá
prechádzam možnosti
položené na obrubníku
koľko ich vedie
do neba?

Zase sneží,
stratia sa stopy
našich omylov
prezujeme si
premáčané klopy

na parapete sa topí
dobrá nálada
istota prežitého času
budem spomínať
(vraj ako zamlada)

 Blog
Komentuj
 fotka
lubobs  8. 1. 2010 11:22
nech už ten sneh dá pokoj..
Napíš svoj komentár