Zvláštny portrét

Visí v predsieni. Ako živý. Žena, dievča, dieťa? Kde sa vzala v tej povedomej krajine dreveného nábytku? Snáď len máličko zablúdila a rozhliada sa po správnom smere. Možno sa chce len uistiť, že všetko je v poriadku, že veci sú na svojich miestach. Možno sa prišla pozrieť, ako sa čas prechádza po okolí. Zadumané ústa. Dve čiarky od úsmevu a jedna od mračenia, snáď preto že mračenie je príliš vážna vec a úsmev nič nestojí. Na spánkoch postávajú starosti a tvária sa dôležito. A tie kruhy pod očami? Máva kľudný spánok? Kto sa jej v noci prechádza po zatvorených viečkach? Na hrebeni nosa sa občas usadí rozhodnosť. Možno na neho tiež trochu dýchol smútok a vyleštil na špičke malý odlesk. V brade má malú jamku, asi od neustáleho opierania sa o tužku. Priestranné čelo s tromi čiarami od divenia. Diví sa ešte niekedy? A aké bremená pochopených právd sa to skrývajú v portáloch obočia? Čie prsty sa zapletajú do ohnivých vlasov? V očiach sa zelená túžba žiť. Žije ako chcela? Žije ako sa žiť má? Kto je, čo chce a čo hľadá tá, ktorá nasadila skúmavý výraz? Ten skúmavý výraz na striebrosklenenom plátne v zlátenom ráme.

 Záchod

11 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu