Natália.
Aj ked si to nedokážem priznať sama pred sebou.
Aspoň nedokázala som.
Skrátka asi je to nejak zakódované vo mne,či čo.
Nedokážem sa priznať k akýmkoľvek citom.A?
Ved nie je to až tak nezvyčajné,či áno?
Ved aj Briti prejavujú city len psom a koňom.Tak?
A možno to bude len opatrnosť predísť sklamaniam.
A toho sa bojím.Že znova stratím.
Vlastne som už stratila.
Takú kamarátku.
Akou bola ona.Ale bola?
...
Chýbajú mi tie časy nekontrolovateľných záchvatov smiechu po každom tréningu.
Nekonečne dlhé rozhovory do skorého rána.
Uletené nápady.
ROvnaký vkus na hudbu i na chlapcov.
Tie zážitky.
Trénerova uspávanka na dobrú noc.
Poučenia a tomu podobné.
Chatky.
Kysak.
Spomienky.
*
Mohla by som ísť vlastne pred jej bránu a zazvoniť.Vytiahnuť ju von...
Ale neurobím to.
Mám pocit,že veľa vecí sa zmenilo.
A ...
Neviem.Je to iné.Všetko.A všetci.
Neurobím to.Proste som to ja.ľahšie sa dá zabudnúť a ísť.
Teda vždy sa dalo.
Pôjde to aj teraz.Viem to.Len nostalgia. a zasa nič...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár