nocou sa rozlieva šepot rieky,
hudba vybuchuje v temnote,
ako ťa nepoznám.
Pritískam
sa ku stene
odstupu, stiesňuje ma ničota.
Hudba zhasla.
Voniaš ako nočná Čadca,
voniaš niekým
blízkym.
Pletie sa mi jazyk.
Okupuješ chladné kamene,
čas možno skončí, možno zastane
v sekunde
tragikomických žiarlivostných scén.
Pohľadom odhaľuješ znamenie,
že chcem
byť blízko. Budem.
Dvaja šuflikanti prehadzujú nohami smeti
na kamennej dlažbe. Je ti zle
a vedľa spí chlap v žltom tričku.
Sme prístavom detí
prerušovaného dotyku.
Tlejúcich hviezd
už niet.
Ako lásky, čo sa váľa po zemi a kričí,
lebo ničí
dotyk nezapáli novú oblohu.
O Bohu
pomlčíme.
Nemám slov, si geniálny.
Prichytený
pri čine
nového zázraku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár