nepíšem verše, viem -
mohla by som sadiť stromy,
nechať ich zapustiť korene
zapáliť ich sťaby fakle,
byť tu pre ne,
zostať pre ne.
Boli by tu,
totemy našich prešľapov,
videli by sme ich dymiť
nik by sa k nim nepriznal.
Zasadiť tak jabloň,
totem pre Evinu snahu
vyrovnať sa Bohu.
Konáre zlomené pre ťažkú váhu
všetkých neochutnaných jabĺk.
Mala čo iní nie,
Už nikdy perami neskúsi
zakázané ovocie..
..Figovník Zachejovej zvedavosti,
na ktorý znovu nevylezie,
videl čo iní nie
a celý život sa s ním vezie
tá ťaživá otázka:
koľko vecí ešte nevidel
a neuvidí?
Zasadiť tak strom sebe,
tebe, našim zlyhaniam
a potom ich zapáliť.
Boli by tu,
totemy našich prešľapov,
videli by sme ich dymiť
nik by sa k nim nepriznal.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár