Niekedy sa cítim pusto a osamelo, v tejto dobe viac ako je u mňa normálne. Cítim prázdnotu v mojom srdci, v mojej duši, v mojom vnútri, niekde hlboko, kde už nesvieti žiadne malé svetielko, malá iskra nádeje, že sa tam niekto objaví , a že niekto vyplní tú prázdnotu, tú tmu, to temno, ktoré sa prenáša navonok, vyššie, na povrch. Prenáša sa na ľudí, ktorým by som nikdy neublížila a predsa to robím.

Ale nezostáva mi nič iné, než dúfať, že to v mojom vnútri sa vyplní človekom, ľuďmi, ktorí ma naplnia šťastím, láskou a pokojom.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár