Sedime vedla seba a ja premyslam o nas dvoch. Netusis naco prave myslim, nevidis do mojho vnutra, do mojho srdca. Tam teraz prebieha sukromny film o nas. Ja divam sa nanho a myslim na to, ake krasne by to bolo, ak by sme sa divali obaja. No ty mlcis, mozno naschval a mozno nie, hladis opacnym smerom. Tak velmi sa ta chcem spytat, co pre teba znamenam. Zahladim sa do tvojich oci, odhodlana polozit otazku, no zrazu staci len chvilka a mlcim... Nie, nedokazem to, strach je teraz panom. Tak tichucko sedim a na teba hladim. Aj ked citim ze vies co sa s nami deje, aj ked viem, ze tusis co vyslovit, tak velmi chcem, ja mlcim a ty tiez. Nepovies co citis, nevpustis ma do srdca. Prilis pevne hradby, brania mi odhalit tvoje tajomstva. Ked nastane ticho, kazdy z nas sa ukryje na chvilku do svojho vnutra a premysla co dalej. Ty rozpravas a moje srdce bolestne pocita kazdu jednu sekundu ktoru este mozme stravit spolu. Vryvam si tvoju tvar do pamate aby som nezabudla... Aby som nezabudla ake krasne su tvoje oci, aky nadherny je ich pohlad, aka nezna je tvoja tvar... Minuty plynu, cas sa zrazu naplnil a ja musim ist. Nepovedal si nic, a ja v smutku musim sa s tebou rozlucit. Ak by si povedal: "Zostan, mam ta rad"... Nie, mlcal si a teraz dialka dovoli ti byt iba kamarat. No nevzdam sa a bojovat budem dalej, pretoze vzdy je tu este nadej. Ak povies mi lubim ta, ja poviem ti to tiez. Avsak nie takto na dialku, to moje srdce rani. Zahlad sa mi a potvrd svoje slova bozkami...

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár