11:00
Znovu otvára oči v tmavej miestnosti. Pred ňou stojí na okne váza. Číra, len kde-tu vidieť zaschnuté kvapky vody. Kytica v nej je už dávno vyschnutá, už splnila svoj účel chvíľkovo obšťastniť kameň v hrudi. Deň čo deň je okolo vázy viac spadnutých hnedých lístkov. Stále ju nevie vyhodiť . Necháva si to ako spomienku. Deň za dňom slabšia, zvädnutejšie, pochmúrnejšia spomienka na minulé časy.
Až pri odkvitnutej kytici, ktorá jej už mesiac zavadzia na okne pochopila, že v živote treba vyhadzovať staré nepotrebné veci, ktoré nám už neprinášajú úžitok ako na začiatku. Že zalievať mŕtvy kvet prináša viac bezvýznamnej práce a strateného času, ako úžitku.
Vyhodila starú zlepenú vázu a namiesto nej si kúpila novú. Nenašla už síce rovnakú, ale po dlhšom hľadaní sa opäť do jednej zamilovala. Postavila si ju do stredu okna, na staré miesto zvädnutej kytice a kúpila si do novej vázy aj novú kyticu. Tentokrát ju nedostala len na chvíľkové obšťastnenie. Zaobstarala si ju sama a vydrží jej už navždy.
....Síce umelá ale s novým životom.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
tequila
30. 5.mája 2021 18:13
paci sa mi tvoj styl. skoda, ze ho nie je viac a uz sem asi ani nechodis
Napíš svoj komentár