Denník slobodnej matky

Bolo to celé zvláštne ťa po toľkých rokoch opäť stretnúť.
Cez tú chvíľu čo sme tam stáli a hľadeli na seba som sa ťa tak veľmi chcela opýtať či ťa to niekedy mrzelo. Či by si chcel vrátiť čas a stať sa otcom.
Ale nepovedala som to.
Možno som len nemala dostatok odvahy.
A možno to bolo pre to, že na tom nakoniec už aj tak nezáležalo.

Bola som vtedy tak mladá, tak naivná a tak plná snov.
Raz som ti povedala, že by som chcela bozk v daždi. A ty si povedal, že ho dostanem. Nie, že mi ho dáš. Že dostanem.
Povedala som ti, že chcem pozerať hviezdy na oblohe s niekým koho milujem. Odpovedal si, že zariadiš. Nie, že ich budeš pozerať so mnou.

Pamätáš si na ten deň, keď si mi do ruky strčil tie nechutné prepotené peniaze a poslal ma na interupciu?
A ja som ti ich hodila naspäť a so vztýčenou hlavou odišla.
Dúfala som, že sa ozveš.
No neurobil si tak
A ja som si vtedy uvedomila, že niejja, ale my, keďže som už nebola sama, že my sme v tvojom živote nedôležitý ako kamienok, ktorý nevedomky odkopneš.
V deň, keď som malú držala prvkrát v náručí som si povedala, že jej nikdy nepoviem: Bože, si presne ako tvoj otec. A nepoviem jej to ani preto, že voči tebe necítim nenávisť, ani prázdnotu, a lásku už vôbec nie...

Som ti len vďačná za to, že si svoje slovo dodržal...
Povedal si, že dostanem bozk v daždi. Ďakujem. Ona mi ihch dáva každý deň.
Povedal si, že zariadiš pozeranie hviezd s milovanou osobou. Ďakujem.. Ona ich so mnou pozerá každý večer.

 Denník

52 0 0 0 0

Komentuj

19 komentov k blogu