Voda sa nado mnou uzavrela a vedela som, že koniec sa blíži. Nikdy si ma nemal nechávať samú..

Prudký náraz ma hodil späť do vody a hladina sa nado mnou uzavrela. Metala som rukami a škriabala a voda sa mi dostávala do pľúc, dusila ma a čas sa spomaľoval..
Bojovala som, chcela sa dostať nad hladinu, ale môj krk bol zúrivo tlačený späť na dno.
Chcela som kričať a nemohla som.
Žiadny život sa mi neprehral pred očami. Myslela som len na to že zomieram.
Zomieram práve vtedy keď chcem k smrti žiť.
A nebol tu nikto, nikto na tomto svete.
Svet sa spomaľoval a šiel preč odo mňa..

Bola som len malé dievčatko.
Prečo ma nechával samú ?

Posratá lacná whisky
mizéria spomienok
vypaľujem si poškodenú
myseľ z mozgu

Poznám tvoje jazvy ktoré neukryješ lebo ich vidím, poznám ťa viac než si myslíš..a nečítaj to, ak to bolí..

Ó Bože, stratili sme sa navzájom, pamätáš? Utopili sme sa v tejto MIZÉRIÍ, odkopli sa. Dali si zbohom a rozlúčili sa po Poslednej večeri, ó Bože zomierala som a my sme s tým nič nemohli urobiť, len sme na seba bezmocne pozerali a krčili plecami a moje ramená plakali viac ako oči, Bože pamätáš?

Roky plynú a ja vlastne niesom a pritom chcem k smrti žiť..
Zostala som zaseknutá so strapatými ryšavými vlasmi, detskou tvárou a postavou dievčatka..nikdy mi nebolo súdené dospieť..celý život budem mať 14 rokov, prestala som starnúť..som len fragment života..len snaha o Život

Som
čerstvá na smrť
potím sa
a žeravejú mi nohy
hlava hnije
zrovna keď chcem
k smrti žiť..

Bola už veľa rokov ťažko psychicky chorá. Túlala sa tmavým špinavým bytom s diaľkovým ovládačom v ruke a vkuse si sama pre seba nadávala. Nebola schopná sa kúpať, preto smrdela už z diaľky. Vkuse nosila tie isté nechutné ponožky. Mastné vlasy jej ovísali okolo nenávisťou zúžených očí. Odpadávali jej nechty zožltnuté a skrivené mykózou.
Hnila.
Hnila a ja som sa na ňu pozerala..
Nikdy nevychádzala z bytu.
Nenávidela ľudí.
Nenávidela život.
Nenávidela svoju rodinu, svojho muža a svoje dieťa.
Malého skur*eného bastarda ktorého splodila za pochodu a zničil jej podľa jej slov život.
Trpela silnými agresívnymi záchvatmi.

Bože, čo zaslúžia netvori? Čo zaslúžia chorí psychopati odmietajúci zdravotnú pomoc?
Bože a..čo zasluhujem ja?

Bože si tam?

Moji démoni ma obklopujú..
Sú

tu

presne

tu

...

SPÄŤ DO ČIERNEJ
Jemne odhrnul moju pravú ponožku, pomasíroval musculi extensori a zasypal bozkami moje prsty na nohe, ja som sa mykla a hodila sa na posteľ na brucho. Rukami blúdil po mojích nohách až k bodkovanej sukni, nedočkavo ju vyhrnul, roztiahol mi nohy a jazykom sa dotýkal môjho zadku.

,,Nechaj ma som chorá, mám zimnicu a chcem spať.“
,,Ja ťa potrebujem, ja musím, ja nemôžem bez toho žiť, prosím prosím, ja potrebujem cítiť ako chutíš, prosím..“
Horúčka mi rozpaľovala telo, steny sa zužovali a rozťahovali a jeho jazyk nenásytne blúdil medzi mojimi labia majora.
,,Potrebujem na wc.“
,,Ja ťa tam odnesiem, ty ma potrebuješ, nemáš nikoho kto by sa o teba postaral moje malé dievčatko..moja sladká malinká..“

Vzal ma do náručia, jemne hľadiac moje jazvy na chrbte a odniesol ma do kúpeľne.

Sedela som a plakala lebo to bolelo. Triasla som sa. Nechcela som byť v žiadnej kúpeľni. Celý svet černel a zužoval sa a horúčava ma likvidovala. Objímal ma a ja som cikala..

(och moje dievčatko, moja malinká, prajem si aby si čúrala na mňa)

Tak malá v tomto svete..

,,Tvoja šťavička, tá najlepšia na svete, som na tebe závislý, neviem sa ťa nabažiť, chcem aby ti bolo dobre.."
Držala som plyšovú mačku a bozkávala jej ňufáčik a on do mňa zozadu vnikal a ja som zaspávala v svete-nesvete kde som mala len jeho. Už mi nikto viac neublíži. Lebo ja už nie som.

(vydrtiť ti zadok, pohltiť ťa, mať ťa, vlastniť ťa, utopiť sa v tebe malý ryšavý démon, ty sladké dieťa..)

Toto sa nikdy nestalo. Lebo kto nežije, nemôže to zažiť.
A ja som mŕtva.
Pamätáš, mama..?



Nikdy ma nemal nechať samú..
Že mama?

Som nedokončené telo
v Sentimentálnom románe
som Nabokovova roztúžená Lolita
som porcelánová bábika
s bledou tvárou
modrými očami
ryšavými vlasmi
a mŕtvym telom

Vrážal si mi ho do úst
tak nenásytne
až do krku
a ja som
nemohla dýchať
ale
načo dýchať
keď som sa
utopila?

A ja chcem k smrti žiť..

Zrazu sa rozrazili dvere na mojej izbe a tam stála ona. S bradou špinavou od jedla a hnusnými nepratými roztrhnutými teplákmi, biele tričko sa stalo sivým..
,,Už si si upratala izbu? Ty pi*a to čo robíš, to si ako čítaš, či čo ku*va?!“
Ako správne jednať so psychopatom?
,,Choď preč, už to idem upratať.“
,,Tak ty mi budeš papuľovať hej? BUDEŠ MI PI*I PAPUĽOVAŤ?!“
Priskočila ku mne a vrazila mi facku.
Potom odišla.
Triasol ma hnev, otvorila som zošit a napísala: ,,Zdochni príšera.“
Zavrela som ho, vstala a šla do kúpeľne..
Bože zastav ma, Bože dovoľ mi ešte raz prežiť túto chvíľu, prežiť to inak, oklamať svoj čierny osud pred tým čo nevyhnutne musí prísť, prosím..


SPÄŤ DO ČIERNEJ
Dovolila som svojím vnútorným démonom vstúpiť do môjho života..
do mojej postele
môjho tela
mojej sladkotrpkej kundičky

Robia mi Čiernu Spoločnosť kým sa vzájomne nezlikvidujeme, sú mojím oxidom uhoľnatým a kyslíkom.
Mojím telom.

Pohltili sme sa kým neumrieme.

Hnijem zaživa
uzavretá vodou
idem späť do Čiernej
zrovna keď som chcela
k smrti žiť..

Som černejšia ako moja matka..

Nemali ste ma nechávať s ňou samú, počujete?!
Vedeli ste že je ťažko chorá.
Prečo ste ma opustili?



Ó Bože, pamätáš ako som si vyzliekla kvietkované nohavičky, spustila ich dole a keď padli na moje členky, zdvihla som pravú nohu a potom ľavú a potom..

,,Kur*a!“ Ty kur*a! To čo si napísala?!“

..vošla som do horúcej vody.

,,Nájdem ťa! Počuješ sviňa! Počuješ ma?! “

Vlasy mi plávali ako ryšavý závoj vo vani a moje telo sa uvoľňovalo a opäť bolo v chorobnom kŕči z jej výkrikov, horúca voda tiekla a farbila moju bledú pokožku dočervena, pálila ma a čistila zvonku aj zvnútra.
Gény sú svine
ja som sviňa
som čierna ako moja matka
choďte všetci preč odo mňa
som dielo chorého netvora
som psychopatický mozog
som čierna mora s ktorou zaspávam a vstávam každý deň

V hmlistom opare som ležala vo vani, naťahovala prsty na nohách, privierala oči a zas otvárala a zrazu tam stála ona, týčila sa nado mnou a jej mastné vlasy lemovali jej nepríčetnú tvár..

,,Ty bastard zasratý! Hajzel vyje*aný! Tak ty si dovoľuješ nerobiť čo ti hovorím a písať nech zdochnem ty beštia?! Já ti dáám počuješ?!“
Začala do mňa búšiť a ja som zvrieskla, rozkopávala vodu a odtláčala jej ruky.

,,Pusti ma okamžite!“
Kričala som a do úst sa mi naberala voda.
,,Tak ty mi budeš papuľovať ty sviňa? Týýý ty pi*a malá..som ťa mala uje*ať už dávno, mala som ťa zabiť ty parchant zasraný!“
Vykopla som nohu a vrazila do jej odporného nenávisťou skriveného šialeného ksichtu. Zvrieskla, zakopla a spadla na zem.

Rýchlo preč, rýchlo preč!

Prestrčila som nohu cez okraj vane, voda mi cícerkami stekala z vlasov, vyšplechla na biele kachličky a už- už sa dotýkala zeme, keď vtom ona prudko vyskočila na nohy a chytila moje mokré ryšavé vlasy a všetko sa spomalilo, celý svet sa spomaľoval, spomaľoval sa a spomaľoval..

A ona kričala a nadávala a pľula mi do tváre

a vyrazila mi zub

a svet sa spomaľoval

a hodinky vedľa na poličke začali ísť pomalšie

a ona mi vytrhla guču vlasov

a tikot bol už pomalý

S ústami otvorenými v nemom šoku som nabrala plnú dávku vody a pod mojimi vydesenými očami sa zatvorila voda a svet ktorý bol nad ňou mi zamával na rozlúčku (ahoj maličká, ahoj dievčatko s veľkými očami, ahoj bábika, ahoj sny, ahoj ahoj život, zamávaj nám!)

,,Nie!“
Opäť plný zásah vody, dusila ma, zaplavovala ma, pohlcovala ma..
,,Nii..“
,,Zdochni pi*a, zdo..“
,,Pus..“
Metala som rukami, voda sa otvárala a zavierala, žiadny život sa mi neprehrával pred očami, len myšlienka..myšlienka že teraz zomriem, že toto tu je koniec..

Hodiny spomaľovali a spomaľovali.

Môj mozog videl temno, artéria facialis pulzovala, telo sa poddávalo..

Prestala som kričať, len som klesala..videla som spomalene jej pohybujúce sa ruky, mrštné potvory a moja bezmocnosť nepoznala hraníc..

Nemal si ma nechávať s ňou samú..vedel si čoho je schopná..
vedel si že ma mláti
že ma kope a zúrivo udiera
že mi zlomila nos..
nemal si...

Oči som mala dokorán otvorené a svetla stále ubúdalo
bola som v spomalenom stave beztiaže
nevládala myslieť
nevládala
a hodinky už takmer nebolo počuť
prsty ochromievali
hmla a temno sa prevaľovali
hore sedeli moji démoni
ťažoba nenachádzala východiska
a svet sa roztápal
mala som len 14 rokov
a na slzy nebola chviľa
bolesť neexistovala

A potom som zistila že hodinky zastali..

A svet bol už tak ďaleko odo mňa..mŕtvy a stojatý..



SPÄŤ DO ČIERNEJ
Nedočkavým prstom, krúžil mi okolo bradavky, v ponurej izbe bola zasviatená len malá lampička.
Ja som mu sedela na kolenách, sušila vlhké vlasy, cez plecia som mala prehodený uterák, malé prsty na nohách pritláčala na tie jeho a presúvala tam svoju váhu..

,,Moja maličká, moja milovaná, vždy tu budem pre teba, už celý život a nikam nepôjdem, neublížim ti..máš len mňa..a ja len teba..moja sladká bábika..vieš o tom že keď sa takáto chorá spotíš, voniaš rozkošne ako bábätko? Nevieš si predstaviť ako nádherne mi voniaš..a tvoja šťavička je tak sladká, tvoje prsia tak malé, ach rozmačkal by som ti ich..

Štipol ma do pŕs a rukou mi zašiel nižšie, vošiel prstom medzi moje labia minora a potom dozadu..vytiahol ho a dal k nosu
(skús ako sladko voniaš moje dievčatko, nemôžem bez toho žiť)
Strčil si prst do úst a vychutnával moje telo..

Pozerali sme Simpsonovcov a húpali sa v jeho náručí..

Saje moje pysky
a moja
klzká kundička
je nedočkavá po ňom
horím
varím sa vo
vlastnej horúčave
som čerstvá na smrť

Hnijem vo svojom
osobnom pekle


Zomrel by som bez teba, môj malý drzý démon..

moje dievčatko..

moja maličká..

už ti nikto neublíži

som tu ja

a nikdy neodídem..

(máš tak malé prsia, tak rozkošné, dievčatko moje, môj kvietok malý, postarám sa o teba)




..už tu nik viac nezostal? Nik tu už nie je?
Počuje ma niekto?
Tu dole pod vodou?
Počuje..?
Nie..?

 Blog

21 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu