Par myslienok s krajiny prasiatka Babe.
Uz ubehol mesiac a pol od mojho vyplavenia na tomto ostrove. Pomaly som si zvykol na domorody zivot (najme na stravu a jednu jej hlavnu zlozku ktoru tunajsi naivne oznacuju slovom "chlieb"). Miestny domorodci ma vsak neprestavaju udivovat svojim pristupom. Najme k praci. Nato ze na kazdu aj tu najmensiu manualnu robotu musi pracovnik mat certifikat, licenciu alebo iny papier ktory potvrdzuje ze neni absolutne retardovany a neschopny vykonavat danu cinnost ktoru na slovensku roby aj posledny fetak aby si zarobil na flasku okeny.
Oka toto som viac menej stravil kedze pracu sami podarilo zohnat. Ale aj tu som narazil na zaujmave veci. zamestnancom tu zdaleka nezalezi natom kolko zarobia. A uz vobec nie natom ako posobi ich praca. Hlavny predmet zaujmu zamestnancov potom ako pridu do roboty je to ako sa snej cim skor dostanu.
No dobre to je asi aj unas. Ale aby kolega pokazil tri voziky zo zasielky, nasral sa a vzal sa domov? A ostatny nech to opravia? Akoze pocit zodpovednosti nula bodov. Ale asi je to dosledok minimalnej mzdy vyse 6 libier na hodinu. Tu vyzije bezproblemov kazdy tak nikoho tak nezaujmaju prepracovane hodiny ako skor to ako sa bude valat doma. Kdesi na nete som cital prieskum z ktoreho vyplivalo ze vetsie percento obyvatelov bohatsich krajin si mysli ze stastie nezavisi od penazi. Takze asi to ma priamy suvis. Ty co nepoznali nudzu si nevazia to co maju. A ako sa vravi v prazdnom zaludku sa ani laska neudrzi. Este ze uz jedavam poriadne.
Kazdopadne najzaujmavejsia vec natom ked niekam vyrazite naslepo a na vlastnu pest su tie zmiesane pocity. Nechcete sklamat ludi doma tym ze to po chvili vzdate. A ani vlastne ego va to len tak nedovoli. Ani ked vas samota a strach ze sa nic nepodari a len prepalite peniaze gniavi ako mlynske koleso. No jo to bolo najprijemnejsie prve dva tyzdne. A potom ked sa vsetko podari. A vydite ze mate vsetko podkontrolov. ze vsetko funguje a nemate problem sa oseba postarat. Ze by ste tu vklude mohli zostat takto zit. Sami za seba a sebestacny.
Prvy raz v zivote mam skutocne pocit ze som zivot pevne zdrapil oboma rukami a niesom len unasany prudom ale aj navigujem. A viem ze tento pocit ma neopusti ani ked sa vratim domov. A uz nikdy nebudem na nic cakat ale zavsetkym si tvrdo pojdem. Pretoze aj ked nemam ziadnu istotu a vrhnem sa doniecoho pohlave. Teraz som si isty ze riesenie a cestu si najdem.
Dalsia malickost. Len osobny nazor (koniec koncov vsetky moje blogy su silne subjektivne)
Odkedy som tu citim sa ako strom presadeny do zlej pody. Lebo moje korene patria niekam inam. A bez ohladu nato ako sa mi dari najviac zo vsetkeho sa tesim domov a nato ako obijmem rodnu zem. Zo psom pobeham po horach a budem splych pluc vdychovat vonu smrekov a borovic. Je mi luto Slovakov ktory netuzia po inom len vypadnut z domova a usadit sa inde. Ktory sa nechcu snazit zlepsit veci doma ale ujst tam kde sa trava zda zelensia.
Tesim sa nateba Slovensko A vpodstate som ani nachvilu neodysiel lebo moje srdce je stale doma.
Please accept this potato for the long post. Also grammer nazis are welcome I am sure I have a lot to offer you Althought I was trying to type correctly Thinking this over, that statemant only made me look even dumber
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár