Padlo mi to aj vhod, mohla som si pospat a netrpiet celu cestu v pritomnosti "sondy", nasej byvalej triednej profesorky. Samozrejme, ze pri doktorke som bola dokopy 10 minut a tak som sa mohla este poflakat po meste a pokukat, co je nove.
Cestou domov som sla na zastavku autobusov. Zazrela som tam jedno dievca, bola to moja byvala spoluziacka, no, chodili sme spolu 4 roky do triedy, este na zakladku. Nahodou byva vedla v panelaku, tak som sa snazila byt mila a pekne som sa jej pozdravila, aj ked ju moc nemusim.
Niektori ludia sa za par rokov zmenia o 1000%, to som sa presvedcila aj u nej. Niekedy mile, utiahnute dievcatko, teraz baba, ktora ma cely zivot "na haku", k tomu len fajci a nadava. No co uz. Bola tam s kamaratom, a tak som si pomyslela, ze fajn, ved sa bavi s nim, mna si vsimat nemusi. To som ale este nevedela, ze s nim tam je len preto, ze sama by hadam nenastupila ani do busu. Bola totizto dost opita.
Taky sok pre mna, v zivote by som si nepomyslela, ze ju uvidim opitu. Ledva sedela na tej lavicke, oci sa jej bliskali ako kvapky rosy a trepala ako len vladala. Ten jej kamarat sa ale dost rychlo vyparil a tak som tam s nou zostala sama. Nechcela som s nou ist v buse, mala som pocit, ze sa tam coskoro vytyckuje a este z toho budem mat problem aj ja. Ja som vsak s nou nebola, stretla som ju nahodne.
Ako sme cakali na bus, z druhej strany isiel nahodou dalsi, a tak som presla cez cestu, ze pojdem na nom, aj ked cez cele mesto, ale aspon sa jej zbavim. Ups. Necakala som, ze sa rozbehne za mnou a bude chciet ist so mnou. No dobre. Sadli sme si.
Zo zaciatku to vyzeralo dobre, malo ludi, isiel celkom rychlo, ani jej nebolo velmi zle. Sedela tam, zaspavala, asi jej bolo jedno, co si o nej myslia ludia, 1 hodina na obed, dievca ide zo skoly a uz je opite. Kym bola ticho, bola v pohode, ale ked nastupil niekto, koho poznala co len z videnia, zacala nanho ukazovat prstom a nieco mi vraviet. Ludia len pozerali na nu, potom na mna, a ja som sa citila pri nej dost trapne.
Len som cakala, kedy sa ta cesta skonci a trpla som, aby sa nevytyckovala skor, ako dorazime na konecnu zastavku a vystupime. Potom som si aj vycitala, ci som nemohla ist tym druhym busom, boli by sme skor aspon o 30 minut.
Cestou mi zacala este vraviet o tom, ze je tehotna. Netusim. ci je to pravda, alebo si to len vymyslala, clovek by mohol od nej v tej chvili cakat vsetko. Vydychla som si asi o polhodinu, ked som vystupila, bez ujmy na zdravi. Byva vedla v panelaku, tak som s nou sla co najkratsou cestou domov a este som sa ubezpecila, ci trafi do bytu. Vyzerala, ze to domov este zvladne a tak som konecne odisla domov.
V tej chvili mi uplne odlahlo, ze som doma. A tak toto bola moja strastiplna cesta busom cez cele mesto domov s opitou exspoluziackou.
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Mno wiids, nesla by si radcej do toho diwadla? stalo ti to za toooo?
Napíš svoj komentár
ale to mas pravdu, ze ludia sa strasne menia