Druhý deň prázdnin. Je už druhý deň prázdnin. Normálny človek by si už dávno poriadne užíval svoje prázdniny. Bol by von so svojimi priateľmi, smial sa, ale hlavne by neležal sám doma pod perinou, s teplým čajom. Takéto ležanie pod perinou je tohto roku môj prípad. Aj keď myslím, že nie som jediná. Napriek tomu, že ja sa už cítim naozaj vynikajúco a chcem si začať konečne užívať prázdniny- tak moji rodičia majú iný názor. Podľa nich mám so štvrtka lieky takže do štvrtka budem aj doma. Kvôli tomuto sa s našimi hádam práve neustále a keď ešte mama začne blabotať to svoje: \"Ak budeš ešte stále mať taký zlý hlas nepôjdeš von ani vo štvrtok!\" Táto veta ma vie dostať do nepríjemných pocitov a idem sa zblázniť. \"Ja nebudem celé prázdniny trčať doma! A pôjdem si kam ja chcem!\" odvrkujem stále na maminu vetu. A takto sa vždy rozptýli hádka, do ktorej sa s radosťou zapletie aj môj otec. Potom začnú vrieskať obidvaja spolu (veď ako inak). Chovajú sa ako keby nikdy neboli v mojom veku a nikdy nemali prázdniny. Robia mi toto všetko naschvál alebo prečo sa tak chovajú? Ja nevydržím preležať celé prázdniny. Aj dnes Miška oslavovala 15. Ani na tú oslavu ma nepustili. Tak som sa tam veľmi tešila. Mala som tam byť s Markom aj s ostanými. A čo z toho? NIČ! Jediné čo ma vie počas týchto dní potešiť je keď na mobile začne vyhrávať NIRVANA a ja už viem že sa blíži telefonát od Marka. Potom nasleduje klasické -Ahoj. Už ti je lepšie láska?- potom nasleduje klasická odpoveď -Áno je mi už lepšie.- nasleduje nadšenie v Markovom hlase s otázkou -Tak dnes už teda pôjdeme spolu von?- a potom nasleduje môj sklamaný hlas -Mama ma nikde nepustí do štvrtka.- (O tom že ma možno nikde nepustí možno ani vo štvrtok sa radšej ani nezmieňujem.)Nuž, nasleduje ešte pár milých viet, ktoré mi aspoň nachvíľu zabezpečia úsmev na tvári. Telefón zložím a po jeho zložení mám na tvári ešte stále ten priblblý úsmev. Zvláštne. Som s ním už tak dlho a stále je to také isté. (Také pekné). Po zložení telefónu môžem čakať už len na ďalší telefonát. Je mi smutno. Tak sa na niečo tešíte (v mojom prípade to boli prázdniny) a nakoniec sa to všetko zrúti ako domček z karát.
máš ešte len 14 a mama ti chce len dobre. Nechce, aby si bola chorá. A inak, buď rada, že si chorá cez prázdniny a nie cez školský rok. Vtedy by ti nebolo ľúto, že nie si s kamoškami vonku? A neštvalo by ťa, že musíš dobiehať učivo?
A mimochodom, keď ty nemôžeš von, prečo nezavolať kamošky ku sebe na kávu alebo čaj, nech ťa prídu pozrieť? Rodičia by to mohli pochopiť. Keď nie, tak si zavolaj priateľa, (vek teraz neriešim) ak vaši o tom vedia
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
A mimochodom, keď ty nemôžeš von, prečo nezavolať kamošky ku sebe na kávu alebo čaj, nech ťa prídu pozrieť? Rodičia by to mohli pochopiť. Keď nie, tak si zavolaj priateľa, (vek teraz neriešim) ak vaši o tom vedia