Samota

Len osamelá samota,
do náruče ma láka,
chvíľa takmer svätá,
robí zo mňa padlého anjela.

Za štítom krásy,
aké romantické,
odkrýva straty,
slzy skutočné až detské.

Náhle prázdno,
v srdci diera,
padá na dno,
záblesk svetla.

Svetlo zhaslo,
mraky sa tisnú k sebe,
srdce už zabudlo,
nádeje vetrom unesené.

Stačí moment,
zlomí sa kryha,
tvoja minulosť,
zachrániť ťa nestíha.

Delí nás priepasť,
úsmev leta mätie ťa,
ako strachu sa striasť,
opäť vidím ťa.

A cítim lásku,
tvoje teplo,
ležiac v snehu,
skúmam nebo.

Závan spomienok,
primŕza ľad,
nesprávny krok,
rýchly pád.

Podala som jej ruku?
Otočila sa ti chrbtom?
už tu nie som,
zostaň tu, krytý dobrom.

Ako som ťa mohla pustiť?
hľadala som iný svet,
toľko hviezd som musela stratiť,
počula som mnoho varovných viet.

Zúfalstvo ma ťahalo ďalej,
chcela som zmenu,
k budúcnosti krajšej,
prestala som byť verná tvojmu menu.

Skús to pochopiť,
moje dlhoročné sny sú nekonečne vzdialené,
všetky zostávajúce nádeje zmarené,
nechcú sa vrátiť.

Drží ma v neviditeľnom vezäní,
cestu von nepoznám,
lásku v jej dotykoch postrádam,
nedúfaj, nič sa nezmení.

Môžeš zo mňa spraviť mŕtvu,
v nič už neverím,
kým svoj domov nevymením,
nájdi si cestu novú.

Hľadaj svojho anjela strážneho,
ver mu a nevzdávaj sa ho,
ani neskúšaj to,
v duši svojej skry si ho.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu