a vtáci na dobrú noc štebotali,
keď rieka sa moru vyhla,
a ľudia už slzy nemali...
V tom čase obrátenom,
moja jediná slza do neho sa vhryzla.
Teraz po začiatku,
odvaha moja zmizla.
Mávnutie na pozdrav.
Žmurknutie ako útecha.
Slza po líci mi dávno nesteká.
Keď tieň sa mihol tmou,
a vtci na dobrú noc štebotali,
keď rieka sa moru vyhla,
a ľudia už slzy nemali...
V tom čase obrátenom,
spoznala som človeka!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár