Auto sa pokazí zásadne vtedy, keď smrdíš

Začnem klasicky. Aby som Vás potešila.
Pokazilo sa nám zasraté auto. Samozrejme cestou zo záhrady.
Oblečená ako posledná šupáčka. Vyťahané tepláky a tričko pofŕkané krvou z čerešní. Rozcuchané vlasy, spotená a obávam sa, že aj smradľavá.
To vás baví, čo? Sledovať cudziu biedu, bezmocnosť a zlosť.
Dokážete sa stotožniť...príjemný pocit, to poznám.


Povedala som si, nevadí, idem domov pešo. Nechcelo sa mi riešiť auto, vybrala som z neho kyticu a vykročila smerom k domovu.
Auto, priateľa, psa a úrodu som zanechala na mieste.
Dúfam, že si poradia bezo mňa.
Kráčam po ulici, ktorá rokmi zarástla na park. Park, plný stromov, kríkov a trávnikov. Lemujú školu, kde pubiši hrajú futbal. Červené spotené tváre odrážajú radosť z hry a zápal boja.
Idem ďalej...
Mamička kočíkuje dieťa, tvári sa pokojne a spokojne :o)
A ďalšie stromy, je to možne? Len teraz vidím, aké sú krásne, košaté, urastené.
Nádhera.


V aute si človek nevšimne nič. Dáva pozor na chodcov, ktorí skáču do cesty ako zajace. Na staré babky, čo si to lúpu krížom krážom cez cestu. Na autá z bočných ciest, ktoré sa neobťažujú dať ti prednosť. Prípadne na Blavákov , ktorí predbiehajú za každú cenu a kdekoľvek, nevadí, že ťa vytlačia z vlastného pruhu...
Šofér si nevšíma kvety, stromy, ani mladých ľudí, ako sa chichocú na lavičkách, postavených za socíku, lebo za kapíku sa nič nové na sídliskách nevybudovalo / pardón, premaľovali sa staré paneláky .../.
Ako šofér máš radosť, keď KONEČNE zaparkuješ, vbehneš do výťahu a zaplesneš susedovi dvere pred nosom...

Ale nie o tom som chcela... ale som Vás potešila, čo?
Trošku negativizmu poteší

Šlapem neohrozene ďalej, ja, čo chodím aj do obchodu autom.
Oblečená ako Cigánka. S kyticou kvetov v rukách.
Vôbec mi to nevadí. Mám na háku.
Paradoxne si ma nikto nevšíma.
Deti sa hrajú, kričia a vtáčiky trilkujú. Počujem zreteľne štebot vtákov.
Vidím stromy obsypané čerešňami, tento rok by som nazvala Rokom čerešní.


Na čistinke medzi stromami, na bývalom pieskovisku, sa vyvaľuje veľký kocúr. Spokojne rozvalený sa vyhrieva na slniečku.
Teraz sa určite usmievam. Milujem slobodné zvieratá, ktoré netrpia. Tento tučný kocúrik ma vyslovene potešil.
Rovnako ako stromy.
Nevedia o tom, také sú stromy (a mačky tiež)...slobodné a majestátne.
Dávajú mi silu.

Nie som patetická, neskončím tým, že som rada, že sa nám pokazilo auto.
To fakt nie som.
Som rada, že som dnes videla kus pekného sveta. Vryla som si ho do pamäte. Vymazala som staré fotky z tragédií a drám. Nasekala som novú sériu radostných fotiek.
Tuším sa to volá POZITÍVNE MYSLENIE

 Je to možné?

8 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu